Rozhodný a odhodlaný teológ

J oseph Ratzinger sa narodil 16. apríla 1927 v Marktli nad Innom v Bavorsku. V tom roku to akurát vyšlo na Veľkonočné trojdnie, na Bielu sobotu. Jeho otec Joseph bol komisár a matka Mária sa venovala výchove troch detí. V  rokoch 1946 až 1951 študoval v kňazskom seminári.

V roku 1951 sa spolu s  bratom Georgom stal kňazom v rodnom Bavorsku. O dva roky neskôr ukončil doktorandské štúdium na univerzite v Mníchove.

Učil na niekoľkých nemeckých univerzitách, pôsobil ako mimoriadny profesor dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu a ako ordinár pre fundamentálnu teológiu na univerzite v Bonne.

VEĽKÉ MENO VO VATIKÁNE

V roku 1962 sa stal teologickým poradcom kolínskeho arcibiskupa, kardinála Josepha Fringsa na Druhom vatikánskom koncile. A neskôr sa sám stal arcibiskupom Mníchova a Freisingu. Stalo sa tak 24. marca 1977 a vymenoval ho pápež Pavol VI.

Za svoje biskupské heslo si zvolil „Spolupracovníci pravdy“. V tom istom roku 27. júna bol tiež vymenovaný za kardinála. Neskôr pôsobil vo Vatikáne ako prefekt Kongregácie pre náuku viery.

V tejto funkcii bol od roku 1981 až do zvolenia za pápeža. Vďaka jeho hlbokým teologickým znalostiam mu patrilo veľké uznanie na vatikánskej scéne. Okrem iných si jeho názory veľmi vážil pápež Ján Pavol II., ktorý ho radil medzi svojich najbližších spolupracovníkov.

ZVOLENIE ZA PÁPEŽA

Po smrti Jána Pavla II. patril kardinál Ratzinger medzi hlavných favoritov na pápežský stolec. A tak sa aj stalo – biely dym nad Sixtínskou kaplnkou v utorok 19. apríla 2005 znamenal zvolenie v poradí 265. nástupcu svätého Petra.

Stal sa ním práve uznávaný nemecký teológ Joseph Ratzinger, ktorý si za pápežské meno vybral Benedikt XVI. Toto meno si zvolil s odkazom na „mierového pápeža“ Benedikta XV. a patróna Európy a zakladateľa benediktínskeho rádu svätého Benedikta z Nursie.

PONTIFIKÁT V SKRATKE

Benedikt XVI. stál na čele Katolíckej cirkvi sedem rokov, desať mesiacov a deväť dní. A aj keď jeho pontifikát nebol zďaleka taký dlhý ako jeho predchodcu Jána Pavla II., stihol toho pomerne dosť.

Absolvoval 24 apoštolských ciest do zahraničia, zúčastnil sa na troch svetových dňoch mládeže a na dvoch celosvetových stretnutiach rodín.

Medzi významné diela patria jeho encykliky: Deus caritas est (O kresťanskej láske), Spe salvi (O kresťanskej nádeji) a Caritas in veritate (O integrálnom ľudskom rozvoji v  láske a pravde).

Práve prvá menovaná encyklika naznačila smer, akým sa Benedikt XVI. počas svojho pontifikátu vydá. Spomenul v nej vôľu ohlasovať svetu evanjelium Kristovej lásky.

Chcel umiestniť „Boha späť do stredu“ vo svete, v ktorom „hrozí vymretie viery“, uvedomujúc si, že si to vyžaduje očistenie Cirkvi a obrátenie ľudí či zmenu štruktúr. Počas pontifikátu kreoval 84 kardinálov, vyhlásil 45 svätých a blahorečil 855 blahoslavených, medzi nimi aj pápeža Jána Pavla II.

PREKVAPIVÉ ODSTÚPENIE

Z čela Katolíckej cirkvi sa rozhodol odstúpiť 11. februára 2013. Stal sa tak prvým pápežom po vyše 600 rokoch, ktorý sa vzdal svojho úradu. V latinskom prejave kardinálom, ktorí sa zišli na konzistóriu, povedal, že cíti ťarchu staroby a že mu na riadne vykonanie úradu nezostávajú sily.

ZASLÚŽILÉ ČINY

Benedikt XVI. bol prvým pontifikom, ktorý začal v rímskej kúrii vážne riešiť sexuálne zneužívanie v Cirkvi. Ako pápež pôsobil v ťažkom čase poznačenom kauzami pedofílie a prípadom Vatileaks. No čelil im zodpovedne a odhodlane.

Často bol vystavený nespravodlivej kritike. Boj proti pedofílii bol v skutočnosti jednou z charakteristických čŕt jeho pontifikátu, čo sa odrazilo na náraste počtu suspendovaných kňazov zapojených do prípadov zneužívania, ako aj počtu biskupov potrestaných pre nezvládnutie problému.

Nato, aby očistil Cirkev od jej škandálov, pripravil pôdu pre viacero reforiem, v ktorých pokračuje pápež František.