Skončila sa osobitná synoda biskupov o Amazónii

V sobotu 26. októbra sa skončila synoda biskupov na tému: Amazónia: Nové cesty pre Cirkev a pre celostnú ekológiu. Posledným bodom trojtýždňových prác bolo hlasovanie o záverečnom dokumente.

Jeho text v piatok 25. októbra predstavil v pléne generálny relátor, kardinál Cláudio Hummes OFM, emeritný arcibiskup São Paula, ktorý je aj predsedom Komisie pre vypracovanie záverečného dokumentu.

Svätenie ženatých a ženy diakonky
Kľúčovým slovom, ktoré je v názvoch všetkých jeho piatich kapitol, je konverzia. Ponúka teda zamyslenie nad novými cestami integrálnej, pastoračnej, kultúrnej, ekologickej a synodálnej konverzie.

Ako je známe, o záverečnom dokumente sa hlasuje po jednotlivých témach. Hlasujúcich bolo 181 a minimálnym počtom na schválenie príslušnej témy bolo podľa hlasovacieho poriadku na synode 120 hlasov. V každom prípade sú závery biskupskej synody len návrhmi, ktoré nie sú pre pápeža záväzné.

Spomenieme len niekoľko tém, ktoré boli prijaté, ale nie jednohlasne.

Kňazské svätenie ženatých mužov: za 128, proti 41; hypotéza diakonátu pre ženy, ktorú je potrebné hlbšie študovať: za 137, proti 30; komisia pre štúdium amazonského rítu: za 140, proti 29; laici striedajúci sa vo vedení komunít: za 156, proti 14; ekologické hriechy a ekologické ministériá: za 150, proti 13.

Uplatnenie výsledkov synody bude mať na starosti posynodálna komisia, ktorá má 13 členov. Štyria sú z Brazílie, po dvoch sú z Bolívie, Kolumbie a Peru, po jednom z Antíl, Venezuely a Ekvádoru. K nim budú pridaní ďalší traja členovia menovaní pápežom.

Všetci potrebujeme spásu
V nedeľu 27. októbra predpoludním v úplne zaplnenej Bazilike sv. Petra bolo liturgiou z 30. nedele v Cezročnom období ukončené zasadanie Biskupskej synody o Amazónii. S Petrovým nástupcom koncelebrovalo 25 kardinálov, 135 biskupov a 95 kňazov, ktorí sa priamo podieľali na synodálnom rokovaní.

Prítomných bolo tiež asi sto laických audítorov synody a niekoľko tisíc ďalších veriacich. V homílii pápež komentoval liturgické čítania, v ktorých sa prelínala téma modlitby, predovšetkým, kde Ježiš rozpráva podobenstvo o modlitbe farizeja a colníka, a potom v prvom čítaní z Knihy Sirachovcovej, kde je reč o modlitbe chudobného.

Svätý Otec sa poďakoval účastníkom synody za uplynulé tri týždne úprimných rozhovorov a dodal, že sme nanovo objavili, odkiaľ je potrebné začať: „Od toho, že sa všetci budeme považovať za tých, čo potrebujú spásu. To je prvý krok náboženstva Boha, ktorý je milosrdenstvo, voči tomu, kto sa uznáva za úbohého.

Naopak, koreň každého duchovného omylu, ako učili už starovekí mnísi, je považovať sa za spravodlivých. Pokladať sa za spravodlivých znamená nechať Boha, toho, ktorý jediný je spravodlivý, mimo domu.

Tento východiskový postoj je taký dôležitý, že Ježiš nám to ukazuje paradoxným porovnaním, keď v podobenstve stavia vedľa seba tú najzbožnejšiu postavu tej doby, farizeja a verejného hriešnika par excellence, mýtnika. A súd sa tu odrazu obracia: ten, ktorý je skvelý, ale si namýšľa, zlyháva; ten, ktorý je v katastrofálnom stave, ale pokorný, toho Boh povyšuje.

Ak sa úprimne pozrieme do nášho vnútra, uvidíme tam obidvoch, mýtnika i farizeja. Máme niečo z mýtnika, pretože sme hriešni, ako aj z farizeja, keďže sme schopní ospravedlňovať samých seba, sme majstrami v sebaospravedlňovaní!

Na iných to často zaberie, ale nie na Boha. Pred Bohom líčidlá nefungujú.

Modlime sa a prosme o milosť cítiť, že potrebujeme milosrdenstvo, že sme vnútorne chudobní. Aj kvôli tomuto nám osoží stretávať sa s chudobnými, aby sme si pripomenuli, že my sami sme chudobní; že iba v takejto atmosfére duchovnej chudoby pôsobí Božia spása.“