Slovenskí misionári na Sibíri dostali cenu

Moskovský patriarcha udelil medailu aj zástupcom arménskej menšiny či moslimskému imámovi. Misionár Marián Peciar to vníma ako pekný spôsob vyjadrenia vďačnosti, pochvaly a ocenenia nielen jeho práce, ale aj prítomnosti a priateľstva. Slovenskí saleziáni pôsobia na Sibíri už od roku 1991.

Salezián pôsobiaci v ruskom Jakutsku Marián Peciar hovorí, že podobné vyznamenania majú v ruskej kultúre veľký význam a vážnosť. Ocenenie od moskovského patriarchu ho prekvapilo, pretože pôvodne mal prevziať len medailu za svojho spolubrata Jozefa Tótha, ktorý sa momentálne lieči na Slovensku.

„Práve takéto podujatie, kde sa v jednej miestnosti stretne imám mešity, pravoslávny biskup, zástupca Katolíckej cirkvi, zástupca arménskej menšiny, toto priateľstvo a táto vzájomná podpora a úcta, schopnosť sa rozprávať a tešiť jeden z druhého, tak myslím, že pre dnešný svet je to veľká výzva,“ povedal Marián Peciar, ktorý vyzdvihol, že vzťahy medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou sú v Jakutsku možno na rozdiel od iných oblastí Ruska veľmi otvorené a korektné.

„Veľmi nám pomáha to, že sa nachádzame v situácii, kde najväčšia skupina obyvateľstva sú vlastne vyhlásení ateisti."

Na Sibíri momentálne pôsobia a pracujú šiesti slovenskí saleziáni, a to v meste Aladan a Jakutsk. „Máme tu dve farnosti, venujeme sa katechizácii, stretaniu s ľuďmi, príprave na prijatie sviatostí, ponúkame aj voľnočasové aktivity,“ uviedol Marián Peciar.

Medailu od moskovského patriarchu dostal aj salezián Jozef Tóth, ktorý misiu na Sibíri pred tridsiatimi rokmi zakladal. Zo Slovenska, kde sa momentálne lieči, do Jakutska poslal správu adresovanú vladykovi Románovi Lukinovi, jakutskému pravoslávnemu arcibiskupovi, v ktorej uviedol, že ocenenie si nezaslúži, ale hreje ho pri srdci.

Don Jozef Tóth dodal, že ak Pán dá, bude sa usilovať pokračovať vo svojej misionárskej službe.