Sluha nádeje – pápež František bol v Maroku

Svätý Otec strávil v tejto severoafrickej krajine víkend 30. - 31. marca. Motto 28. zahraničnej cesty pápeža Bergoglia znelo: Sluha nádeje. Jej hlavnými cieľmi bolo pokračovanie v dialógu s islamom, v solidarite s prisťahovalcami a posilnení malého kresťanského spoločenstva v tejto krajine.

Sobota 30. marca
Keď pápež František pristál v sobotu 30. marca predpoludním na letisku v Rabate, privítal ho kráľ Mohamed VI. Oficiálny ceremoniál sa ale konal za prítomnosti tisícov ľudí na priestranstve pri Hasanovej veži z 12. storočia, ktorá sa týči priamo nad Atlantikom.

Svätý Otec v príhovore dal dôraz na dialóg, slobodu náboženstva a nezlučiteľnosť spájania viery v Boha s násilím.

„Táto návšteva je pre mňa dôvodom na radosť a vďačnosť. Vďačnosť, ktorá sa premieňa na dôležitú príležitosť posilniť medzináboženský dialóg a vzájomné poznanie medzi veriacimi našich dvoch náboženstiev v čase, keď si pripomíname 800. výročie historického stretnutia medzi sv. Františkom z Assisi a sultánom al-Malikom al-Kamilom.

Tá prorocká udalosť ukazuje, že odvaha na stretnutie a podanie ruky je cestou mieru a harmónie pre ľudstvo - tam, kde extrémizmus a nenávisť spôsobujú rozdelenie a deštrukciu.“

Zdôraznil tiež dôležitosť náboženského faktora pri budovaní mostov medzi ľuďmi. Vyzval na rešpektovanie slobody svedomia a náboženskej slobody, ktorá nemôže byť obmedzená na slobodu uctievania, ale každý by mal mať možnosť žiť podľa svojho presvedčenia.

Zároveň odsúdil používanie náboženstva na diskrimináciu alebo na napadnutie druhých. Poukázal na kresťanské iniciatívy na podporu ekumenizmu a dialógu s kultúrou a islamom.

Počas návštevy Kráľovského paláca Svätý Otec a kráľ podpísali spoločnú výzvu na rešpektovanie Jeruzalema ako svätého mesta troch monoteistických náboženstiev a mesta stretnutia.

Maroko je tranzitnou krajinou pre utečencov z Afriky. Možno mnohí z vás videli zábery, ako sa utečenci snažia preniknúť do španielskej enklávy Ceuta, ktorá susedí s Marokom. A ten pohľad nebol vždy pekný.

Svätý Otec preto nemohol ignorovať 100-tisíc migrantov, ktorí žijú v Maroku. Stretnutie s nimi v diecéznom charitnom centre hlavného mesta bolo záverečným bodom programu prvého dňa jeho apoštolskej cesty.

Činnosť charitného centra v Rabate sa sústreďuje najmä na dve sféry: pomoc lokálnemu obyvateľstvu, napríklad hendikepovaným osobám i v oblasti podpory rodinného poľnohospodárstva a zároveň pomáha migrantom.

Pápeža v centre privítal arcibiskup Tangeru Santiago Agrelo Martinez, ktorého diecéza osobitne zažíva príval nelegálnych migrantov, keďže susedí so španielskymi enklávami Ceuta a Melilla, do ktorých sa snažia migranti dostať.

Svätý Otec sa v centre stretol so skupinou 60 migrantov reprezentujúcich rozličné skupiny zo subsaharskej i severnej Afriky: mužov, ženy s malými deťmi, tehotné ženy i maloletých, migrujúcich bez sprievodu dospelých.

Práve detí bez rodičov v posledných rokoch rapídne pribúda, až 25 percent klientov charitného centra tvoria maloletí bez sprievodu. Mnohí sa domov vrátiť nesmú, migrovať ich totiž vyslali ich vlastní rodičia. Arcibiskup pápežovi migrantov predstavil ako expertov na utrpenie, ktorí nosia na svojich telách Kristove stopy.

Nedeľa 31. marca
Druhý deň návštevy 31. marca predpoludním navštívil František vidiecke Centrum sociálnych služieb v meste Témara, ktoré sa nachádza 20 km od Rabatu. Vedú ho sestry vincentky.

Svätý Otec navštívil chorých, rozprával sa so sestrami, spolupracovníkmi a s rodičmi detí, ktoré zostali v centre.

Inštitúciu riadia rehoľné sestry, ktoré v arabčine nazývajú rhibat, čo znamená Božie sestry. Pomáha im mnoho dobrovoľníkov, ktorí ponúkajú miestnym ľuďom medziiným možnosť naučiť sa čítať a písať, vzdelávanie najmladších, prevádzkujú materskú školu pre deti od 2 do 7 rokov, poskytujú psychologickú pomoc ľuďom s psychiatrickými a neurologickými problémami. V súčasnosti v centre býva 150 sirôt a 70 žien s deťmi.

Nedeľná svätá omša v rabatskom športovom komplexe nazvanom po princovi Moulayovi Abdellahovi bola vyvrcholením apoštolskej cesty pápeža Františka v Maroku. Bola to historicky prvá liturgia slávená s Petrovým nástupcom.

Krytá hala, ktorá bola dejiskom svätej omše s pápežom, má kapacitu 8-tisíc miest. Veriaci zaplnili tribúny i plochu haly do posledného miesta. Svätá omša bola celebrovaná v španielčine, ktorou hovorí väčšina veriacich žijúcich v Maroku. V priebehu slávenia však zazneli aj ďalšie jazyky, ktorými hovoria tunajší veriaci – arabčina a francúzština.

Svätý Otec celebrujúci v ružovom omšovom rúchu v homílii komentoval evanjeliové čítanie 4. pôstnej nedele, v ktorom zaznelo podobenstvo o márnotratnom synovi.

Okrem milosrdenstva otca poukázal najmä na postoj staršieho syna, ktorý má ťažkosti pochopiť brata a odpustiť mu a nevie prijať ani to, že má súcitného otca, ktorý je ochotný čakať a ktorému záleží na tom, aby nikto nezostal vonku.

Ako vysvetlil pápež, podobenstvo zobrazuje napätie, ktoré ľudstvo zakúša už od čias Kaina a Ábela. Podobenstvo má ale otvorený koniec, aby ho každý mohol dopísať vlastným životom a postojom k druhým, dodal Svätý Otec, ktorý veriacich v Maroku vyzval na budovanie kultúry milosrdenstva, aby sa stali znakom Otcovho srdca a objatia.