Sme prachom, ktorý Boh miluje
Začína sa pôstna doba a s ňou sa vo Večnom meste vracajú rímske štácie, teda zastavenia na miestach, kde položili život kresťanskí prvomučeníci alebo kde sa uchovávajú ich relikvie.
VN SK 27.02.2020
Svätý Otec František udeľuje popolec počas svätej omše v Bazilike sv. Sabíny v Ríme. Snímka: profimedia.sk
Veriaci sa tam zhromažďujú na liturgiu, ktorej predchádza procesia so spevom litánií, vychádzajúca z neďalekého kostola.
Poradie rímskych štácií, napodobňujúcich jeruzalemský vzor, prešlo tisícročným vývojom, avšak jeho prvá etapa, teda púť z benediktínskej Baziliky sv. Anzelma do dominikánskej Baziliky sv. Sabíny na vrchu Aventine, je zaznamenaná už v druhej polovici piateho storočia. Oba chrámy delí zhruba sedemsto metrov a v stredu 26. februára popoludní medzi nimi prešla kajúca procesia vedená Svätým Otcom.
V Bazilike sv. Sabiny potom pápež František celebroval svätú omšu z Popolcovej stredy a z rúk titulára chrámu, kardinála Jozefa Tomka prijal znak popola.
A práve o význame tohto symbolu ľudskej pominuteľnosti hovoril Svätý Otec v svojej homílii. „Prach na čele nás prinavracia k zemi; pripomína nám, že pochádzame zo zeme a že do zeme sa vrátime. Sme teda slabí, krehkí, smrteľní.“
Pápež pripomenul, že sme iba prachom vo vesmíre, ale zároveň prachom, ktorý miluje Boh. „Takto sme vzácnym prachom, ktorému je súdené žiť navždy. Sme zemou, na ktorú Boh vylial svoje nebo; prachom, ktorý obsahuje jeho sny. Sme nádejou Boha, jeho pokladom, jeho slávou.“
Svätý Otec potom upriamil pozornosť na obdobie pôstu a na jeho správne prežívanie. Upozornil, že pôst nie je časom, keď sa na ľudí má uvaliť zbytočné moralizovanie. „Je to čas milosti, aby sme prijali láskyplný pohľad Boha na nás a takto ním videní zmenili život.
Sme na svete preto, aby sme kráčali od popola k životu. Takže nedrvme na prach nádej, nespopolňujme sen, ktorý má Boh s nami. Neupadajme do rezignácie.“
Podľa pápeža na ceste k Veľkej noci máme dve možnosti: „Tá prvá je od prachu k životu, z našej krehkej ľudskosti k človečenstvu Ježiša, ktorý nás uzdravuje.
Môžeme sa postaviť pred Ježiša na kríži, zotrvať tak, hľadieť naň a opakovať: Ježišu, ty ma miluješ, premeň ma. Ježišu, ty ma miluješ, premeň ma. A po tom, ako prijmeme jeho lásku, po tom, ako sme zoči-voči tejto láske plakali, je tu druhá etapa, aby sme znovu nepoklesli od života k prachu.
Ideme si po prijatie Božieho odpustenia vo svätej spovedi, pretože tam oheň Božej lásky spaľuje popol nášho hriechu. Objatie nebeského Otca pri spovedi nás vnútorne obnovuje, očisťuje nám srdce.
Nechajme sa zmieriť, aby sme žili ako milované deti, ako hriešnici, ktorým bolo odpustené, ako chorí, ktorí boli uzdravení, ako pocestní, ktorí sú sprevádzaní.“
Poradie rímskych štácií, napodobňujúcich jeruzalemský vzor, prešlo tisícročným vývojom, avšak jeho prvá etapa, teda púť z benediktínskej Baziliky sv. Anzelma do dominikánskej Baziliky sv. Sabíny na vrchu Aventine, je zaznamenaná už v druhej polovici piateho storočia. Oba chrámy delí zhruba sedemsto metrov a v stredu 26. februára popoludní medzi nimi prešla kajúca procesia vedená Svätým Otcom.
V Bazilike sv. Sabiny potom pápež František celebroval svätú omšu z Popolcovej stredy a z rúk titulára chrámu, kardinála Jozefa Tomka prijal znak popola.
A práve o význame tohto symbolu ľudskej pominuteľnosti hovoril Svätý Otec v svojej homílii. „Prach na čele nás prinavracia k zemi; pripomína nám, že pochádzame zo zeme a že do zeme sa vrátime. Sme teda slabí, krehkí, smrteľní.“
Pápež pripomenul, že sme iba prachom vo vesmíre, ale zároveň prachom, ktorý miluje Boh. „Takto sme vzácnym prachom, ktorému je súdené žiť navždy. Sme zemou, na ktorú Boh vylial svoje nebo; prachom, ktorý obsahuje jeho sny. Sme nádejou Boha, jeho pokladom, jeho slávou.“
Svätý Otec potom upriamil pozornosť na obdobie pôstu a na jeho správne prežívanie. Upozornil, že pôst nie je časom, keď sa na ľudí má uvaliť zbytočné moralizovanie. „Je to čas milosti, aby sme prijali láskyplný pohľad Boha na nás a takto ním videní zmenili život.
Sme na svete preto, aby sme kráčali od popola k životu. Takže nedrvme na prach nádej, nespopolňujme sen, ktorý má Boh s nami. Neupadajme do rezignácie.“
Podľa pápeža na ceste k Veľkej noci máme dve možnosti: „Tá prvá je od prachu k životu, z našej krehkej ľudskosti k človečenstvu Ježiša, ktorý nás uzdravuje.
Môžeme sa postaviť pred Ježiša na kríži, zotrvať tak, hľadieť naň a opakovať: Ježišu, ty ma miluješ, premeň ma. Ježišu, ty ma miluješ, premeň ma. A po tom, ako prijmeme jeho lásku, po tom, ako sme zoči-voči tejto láske plakali, je tu druhá etapa, aby sme znovu nepoklesli od života k prachu.
Ideme si po prijatie Božieho odpustenia vo svätej spovedi, pretože tam oheň Božej lásky spaľuje popol nášho hriechu. Objatie nebeského Otca pri spovedi nás vnútorne obnovuje, očisťuje nám srdce.
Nechajme sa zmieriť, aby sme žili ako milované deti, ako hriešnici, ktorým bolo odpustené, ako chorí, ktorí boli uzdravení, ako pocestní, ktorí sú sprevádzaní.“
Súvisiace články
cirkev .cz 27.12.2024
Svätá brána vo väznici
V rímskej väznici Rebibbia New Complex pápež František 26. decembra prvýkrát v histórii otvoril Svätú bránu a slúžil omšu pre väzňov.
TK KBS Cirkev.cz 10.12.2024
Notre-Dame zažiarila v plnej kráse
Po piatich rokoch rekonštrukcie sa Katedrála Notre-Dame v Paríži opäť otvorila verejnosti. Slávnostné znovuotvorenie sa konalo v sobotu 7. decembra pod vedením parížskeho arcibiskupa Laurenta Ulricha.
