Spoločnosť, ktorá vyhlási, že Boh je mŕtvy, oznamuje svoju vlastnú smrť
Fotografia z návštevy Svätého Otca Františka u emeritného pápeža Benedikta XVI. pred Vianocami v roku 2018. Snímka: profimedia.sk
„Obvinenie voči Bohu sa dnes zameriava predovšetkým na diskreditáciu jeho Cirkvi v jej komplexnosti, aby nás tak vzdialilo od nej,“ to sú slová Benedikta XVI., ktorý ponúka svoj osobný pohľad na tému škandálu pedofílie. Jeho dlhá úvaha je rozdelená do troch častí.
Sexuálna revolúcia
V prvej časti ponúka komplexný pohľad na spoločnosť a uvádza, že za dvadsať rokov, od 1960 do 1980, predchádzajúce normatívne štandardy ohľadom sexuality sa zrútili a zrodila sa tak nová normatíva.
„Súčasťou fyziognómie revolúcie v roku 1968 je aj fakt, že pedofília bola diagnostikovaná ako dovolená a vhodná,“ uvádza a dodáva, že Cirkev vtedy prežila aj zrútenie katolíckej morálnej náuky, ktoré urobilo Cirkev bezbrannou pred týmito spoločenskými procesmi.
V druhej časti emeritný pápež zdôrazňuje dôsledky tohto stavu na formáciu kňazov a na ich kňazský život. A v tretej časti rozvíja niekoľko perspektív pre vhodnú odpoveď zo strany Cirkvi.
Príprava na kňazstvo
V druhej časti svojej úvahy emeritný pápež sa zameriava na tému prípravy na kňazstvo a poukazuje na jej úpadok od šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.
„Vo viacerých seminároch sa usadili homosexuálne skupiny, ktoré konali viac či menej otvorene a významne zmenili atmosféru seminárov. Atmosféra v seminároch nebola vhodná pre prípravu na kňazstvo.“
Podľa Benedikta XVI. v mnohých prostrediach Cirkvi sa koncilový postoj zamieňal za nepriateľstvo voči existujúcej tradícii a radikálne otvorenie sa svetu. „V mnohých seminároch študenti, ktorých našli čítať moje knihy, boli považovaní za nevhodných pre kňazstvo. Moje knihy boli ukrývané ako zlá literatúra a čítali sa tajne.“
Čo sa týka pedofílie, emeritný pápež poukázal na to, že tento problém sa stal akútnym v druhej polovici osemdesiatych rokov a s ním sa rozšírila istá forma ochrany.
To viedlo k tomu, že kardinál Joseph Ratzinger ako prefekt Kongregácie pre náuku viery so súhlasom Jána Pavla II. prevzal kompetencie riešenia týchto prípadov s možnosťou trestov za zneužívanie.
Čo môžeme robiť?
V tretej a poslednej časti sa emeritný pápež pýta: Čo môžeme robiť? „Máme azda vytvoriť druhú Cirkev, aby sme čelili týmto otázkam? Tento experiment sa už udial a už aj skrachoval,“ dodáva Benedikt XVI.
Dôvodom, prečo pedofília dosiahla takéto proporcie, je podľa emeritného pápeža absencia Boha. „Západná spoločnosť je spoločnosťou, v ktorej Boh vo verejnej sfére chýba a ktorej už viac nemá čo povedať.
Preto sa stáva spoločnosťou, v ktorej sa stále viac stráca kritérium a miera ľudskosti. V niektorých chvíľach je zrazu hmatateľné a stáva sa dokonca samozrejmým ako zlo a že ničí človeka. A to je aj prípad pedofílie.
Ešte nedávno bola zvažovaná ako úplne správna a stále viac sa šírila. A teraz pohoršení a otrasení uznávame, že na našich deťoch a mladých sa páchajú veci, ktoré ich môžu úplne zničiť.
To, že sa to môže rozšíriť aj v Cirkvi a medzi kňazmi, nami musí otriasť a pohoršiť osobitným spôsobom. Ako je možné, že pedofília mohla dosiahnuť takýto rozsah? Dôvodom je absencia Boha.“
Benedikt XVI. uvádza, že „my kresťania a kňazi preferujeme nehovoriť o Bohu, pretože sa nám zdá, že takáto reč nie je praktická“.
Lenže ak Boh nie je prítomný, stráca sa aj rozdiel medzi dobrom a zlom, ako to vidíme v západných spoločnostiach. Je preto potrebné čeliť všetkým prípadom pedofílie, ponúkajúc záruky zasiahnutým stranám, ale zároveň plánujúc aj dobro viery a Cirkvi.
Emeritný pápež zdôrazňuje, že nemáme inú Cirkev na náš obraz. „Skôr sa na prvom mieste a predovšetkým vyžaduje obnova viery v realitu Ježiša Krista, ktorý nám bol daný vo sviatostiach.
A ak je dnes Cirkev celkovo považovaná iba za istý druh politického aparátu, je potrebné postaviť sa proti klamstvám a polopravdám diabla celou pravdou: áno v Cirkvi je aj hriech a zlo. Ale dnes je tu aj svätá Cirkev, ktorá je nezničiteľná,“ píše Benedikt XVI.
Emeritný pápež na záver svojej úvahy ďakuje pápežovi Františkovi „za všetko to, čo robí, aby nám opäť a opäť, každý deň, ukázal Božie svetlo, ktoré sa nestratilo. Ďakujem Svätý Otče!“