Súd rehabilitoval Jozefa Toufara

Iniciátorom podnetu na Toufarovu rehabilitáciu bol zakladateľ brnianskeho Múzea českého a slovenského exilu 20. storočia Ján Kratochvíl.

Podnet štátnemu zastupiteľstvu spracoval advokát Ľubomír Müller, ktorý sa zaoberá rehabilitáciami ľudí utláčaných komunistickým režimom. Pretože Toufar nemal žiadnych potomkov či súrodencov, ktorí by mohli návrh súdu podať, ako oprávnená osoba tak urobil prokurátor.

Páter Jozef Toufar (1902 – 1950) sa stal asi najznámejšou obeťou februárového komunistického ťaženia proti Cirkvi v Československu a momentálne sa rozbieha proces jeho blahorečenia.

Vidiecky farár z obce Číhošť na Havlíčkobrodsku sa do pozornosti ŠtB dostal potom, čo sa v decembri 1949 pri omši v jeho kostole údajne niekoľkokrát pohol polmetrový kríž na hlavnom oltári. Toufara zatkli a  trýznili, kým 22. februára 1950 nepodpísal protokol, v ktorom sa k „podvodnému činu“ priznal.

Na následky krutého zaobchádzania tri dni po vynútenom priznaní zomrel. Udalosť s krížom sa dodnes nepodarilo objasniť.

Po roku 1989 sa ňou zaoberal aj Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu, ale prišiel len s úvahou, „či nešlo o provokáciu ŠtB na objednávku KSČ“, ktorá kauzu využila na procesy s ďalšími cirkevnými predstaviteľmi, ktorí takisto skončili vo väzení.

Sám Tajovský bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na 20 rokov väzenia. Režim v tom istom roku vyhostil pápežského nuncia a  prerušil diplomatické styky s Vatikánom, začala sa likvidácia rehoľných rádov.