Svätý Hieronym bol duchovným obrom

Prvá časť apoštolského listu, ktorý pápež napísal pri príležitosti 1600. výročia smrti sv. Hieronyma, mapuje život tohto učiteľa Cirkvi vo svetle duchovných udalostí, ktoré ho v rôznych etapách ovplyvnili. Počnúc víziou Krista sudcu v Pôstnom období v roku 375, ktorá v Hieronymovi roznietila rozhodnutie venovať život prekladu a komentovaniu Božieho slova.

„Hieronym nenachádza v štúdiu prchavé potešenie zacielené samo na seba, ale cvičenie v duchovnom živote, prostriedok putovania k Bohu a takto sa aj jeho klasické vzdelanie premieňa na zrelú službu cirkevnej komunite,“ čítame v apoštolskom liste.

Betlehemské obdobie bolo tvorivým vyvrcholením Hieronymovho života, plne venovaného štúdiu Písma a monumentálnemu prekladu celého Starého zákona na základe hebrejského originálu. Zároveň spísal komentáre k prorockým knihám i žalmom a zostavil učebnice biblického štúdia. 

Pozemský život sv. Hieronyma sa skončil 30. septembra 420 v Betleheme; v komunite, ktorú založil pri Jaskyni Narodenia Pána. 

Vulgáta

Apoštolský list venovaný sv. Hieronymovi zdôrazňuje jeho najväčšie dielo: revíziu a úplný preklad Biblie do latinčiny. Znalosť gréčtiny a hebrejčiny spolu s vynikajúcim ovládaním latinčiny spolu so schopnosťou využiť doterajšie filologické nástroje pomohli sv. Hieronymovi vytvoriť preklad Písma nazvaný Vulgáta.

Ide o „skutočný monument, ktorý utváral kultúrnu históriu Západu a jeho teologický jazyk“. Tridentský koncil (1545 – 1563) v dekréte Insuper označil charakter Vulgáty za autentický a urobil z nej základ štúdia, kázania a verejných diskusií v Latinskej cirkvi; tento fakt však nijako nespochybňuje dôležitú úlohu pôvodných jazykov ani nezakazuje nové preklady.

V apoštolskom liste pápeža Františka sa ďalej pripomína, že z Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) vzišla požiadavka revidovať Vulgátu vo svetle nových poznatkov. Výsledkom bola Neovulgáta, ktorú vydali v roku 1979.

Preklad ako inkulturácia

Svätý Otec František vo svojom apoštolskom liste označuje Hieronymov preklad Biblie do latinčiny za dielo, ktoré predstavuje inkulturáciu Písma do latinského jazyka a kultúry. Takisto ho možno považovať za trvalú paradigmu misionárskeho pôsobenia Cirkvi.

Rôzne spôsoby, ktorými sa Božie slovo hlása, vníma a prežíva, obohacujú každý nový preklad Písma. Už svätý Gregor Veľký tvrdil, že Sväté písmo rastie s každým čitateľom. Z obrovského množstva čitateľov vyplývajú rôzne ohlasy na prečítané state Svätého písma i rozličné spôsoby prijatia Božieho slova.

Prekladateľská činnosť v súvislosti so Svätým písmom dostáva navyše širší etický rozmer, aj čo sa týka kultúry stretnutia.

V závere apoštolského listu pápež František apeluje predovšetkým na mladých ľudí. Pápež poznamenáva, že dnes nemáme dostatok vierohodných interpretov našej vlastnej kultúrnej tradície, preto povzbudzuje mládež, aby vychádzala vo svojom hľadaní samej seba z dedičstva otcov.

„Kresťanstvo vás robí dedičmi neprekonateľného kultúrneho bohatstva. A tohto bohatstva sa treba chopiť. Objavte nadšenie pre dejiny, ktoré sú vašimi dejinami,“ vyzýva pápež František v liste datovanom 30. septembra, na liturgickú spomienku sv. Hieronyma.