Ubehlo tisíc dní vojny na Ukrajine

„S dôverou, že je to Boh, kto bude mať posledné slovo v tejto obrovskej tragédii, žehnám celý ukrajinský ľud,“ napísal Svätý Otec v liste, ktorý adresoval svojmu zástupcovi na Ukrajine, arcibiskupovi Visvaldasovi Kulbokasovi. Obrátil sa v ňom ale na všetkých občanov „milovanej a sužovanej“ Ukrajiny.

„Dobre viem, že žiadne ľudské slovo nemôže ochrániť životy pred každodenným bombardovaním ani utešiť tých, ktorí smútia nad mŕtvymi, ani uzdraviť ranených, ani oslobodiť väzňov, ani priviesť späť do zeme deti, ani zmierniť kruté následky zimy, ani obnoviť spravodlivosť a mier.“

S odkazom na minútu ticha, ktorou si Ukrajinci každé ráno pripomínajú padlých a väznených, Svätý Otec uistil, že sa s modliacimi spája, „aby volanie, ktoré sa vznáša k nebu, odkiaľ prichádza pomoc, bolo ešte hlasnejšie“. Zároveň im praje, aby Pán utešoval ich srdce, posilňoval ich nádej a v budúcnosti im vynahradil každú preliatu slzu.

KŇAZI A SEMINARISTI

„Prichádzajú k spovednici. Cítia v sebe hnev, ale nechcú, aby ich ovládol, pretože sa do boja pustili z lásky k vlasti, aby bránili svoju rodinu a aby sa raz mohli pozrieť svojim deťom do očí,“ povedal o kňazskej službe na Ukrajine Igor Bojko, rektor gréckokatolíckeho seminára v Ľvove.

„Nie je to ľahké, sme unavení, ale nemáme na výber,“ dodal. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas ozrejmil, že svojich seminaristov vychováva k neľahkej službe, pretože vojna hlboko zranila ľudí na tele aj na duši. „A to sa tak rýchlo nezmení, ani keď nastane mier.“

Zdôraznil, že Boh chce, aby jeho kňazi boli predovšetkým blízko ľuďom, preto sú na fronte prítomní po boku vojakov i v poľných nemocniciach. Medzi tými, ktorí boli v ranom veku strašne zmrzačení, nevidia zmysel života a hľadajú útechu v alkohole alebo drogách a ktorí dokonca pomýšľajú na samovraždu.

POZNAČENÍ VOJNOU

Rektor seminára, do ktorého sa aj tento rok prihlásilo 41 mladých mužov, priznáva, že jeho zverenci sú tiež poznačení vojnou. „Majú záchvaty paniky. Boja sa o svojich blízkych na fronte. Vojna zmenila aj učebný plán seminára – musia byť pripravení tak, aby mohli slúžiť ľuďom zraneným vojnou.“

Absolventi ľvovského seminára tiež rozvážajú humanitárnu pomoc a sprevádzajú darcov z iných krajín. „Nejde len o to, čo so sebou privezú, ale o samotný fakt, že sú prítomní, že prišli osobne a prešli aj tritisíc kilometrov. To Ukrajincom ukazuje, že naozaj nie sú sami.“