V Limburgu blahorečili nemeckého Kolbeho
V Limburgu sa v nedeľu 15. septembra uskutočnilo blahorečenie Božieho služobníka otca Richarda Henkesa, palotína, ktorý zomrel v koncentračnom tábore Dachau. Slávnosti predsedal kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov.
E- kai 16.09.2019
„Katolícky kňaz a rehoľník Richard Henkes bol príkladom vnútorne slobodného človeka. Iba takíto ľudia dokážu odolať pokušeniu ducha času nasledovaním Krista,“ napísal biskup Georg Bätzing v pastierskom liste čítanom v Diecéze Limburg.
Pripomenul tiež frázu, ktorú často opakoval nový blahoslavený zoči-voči nacistickému teroru: „Niekto tu musí byť a povedať o ňom.“
Richard Henkes sa narodil v roku 1900 v Ruppy pri Limburgu v strednom Nemecku. Po vysvätení za kňaza pôsobil na palotínskych školách v Schönstatte a Alpene pri Düsseldorfe, ako aj v Sliezsku, kde sa preslávil ako kazateľ a sprievodca na duchovných cvičeniach.
Pre veľmi kritické kázne proti nacistickému režimu bol zatknutý a prevezený do nacistického koncentračného tábora v Dachau. Tam sa dobrovoľne prihlásil k ošetrovaniu chorých na týfus v tzv. Českom bloku a zanedlho aj sám ochorel. Zomrel v roku 1945 a jeho ostatky boli po vojne pochované na palotínskom cintoríne v Limburgu.
„Kňaz Richard Henkes jednoducho hlásal evanjelium, hovoril priamo pravdu o nacistickom režime a neobával sa, že by sa mu mohlo stať niečo zlé. Bol vynikajúcim kazateľom, takže jeho slová o tom, že nacizmus bol zločinecký, boli silné.
Neustále ho špehovali a nakoniec sa ho nacisti rozhodli zavrieť,“ uviedol páter Adam Golec, palotín a postulátor procesu blahorečenia v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas.
„Zatkli ho na základe jednej kázne, ktorú predniesol počas Veľkonočného trídua v roku 1943. Uväznili ho v Ratiboří, odkiaľ ho po siedmich týždňoch previezli do Dachau. Životné podmienky a zaobchádzanie s kňazmi nemeckého pôvodu boli o niečo lepšie ako napríklad s poľskými kňazmi.
V baraku, v ktorom žili bola dokonca aj kaplnka, v ktorej mohli niekedy sláviť svätú omšu a neskôr rozdávať sväté prijímanie väzňom,“ uviedol páter Golec.
„Samozrejme, bol nútený robiť tvrdú prácu nad jeho sily, najskôr v záhrade, potom v kuchyni a potom dlho pracoval v skupine, ktorá sa zaoberala odnášaním mŕtvol do krematória.
Na konci vojny, pred Vianocami 1944, v tábore vypukla týfusová epidémia a on sa nechal dobrovoľne zatvoriť do jedného bloku, kde sa nachádzali naviac zasiahnutí týfusom. Chcel im slúžiť a od nich sa aj nakazil a zomrel.“
Otec Richard Henkes sa považuje za nemeckého Maximiliána Kolbeho.
Pripomenul tiež frázu, ktorú často opakoval nový blahoslavený zoči-voči nacistickému teroru: „Niekto tu musí byť a povedať o ňom.“
Richard Henkes sa narodil v roku 1900 v Ruppy pri Limburgu v strednom Nemecku. Po vysvätení za kňaza pôsobil na palotínskych školách v Schönstatte a Alpene pri Düsseldorfe, ako aj v Sliezsku, kde sa preslávil ako kazateľ a sprievodca na duchovných cvičeniach.
Pre veľmi kritické kázne proti nacistickému režimu bol zatknutý a prevezený do nacistického koncentračného tábora v Dachau. Tam sa dobrovoľne prihlásil k ošetrovaniu chorých na týfus v tzv. Českom bloku a zanedlho aj sám ochorel. Zomrel v roku 1945 a jeho ostatky boli po vojne pochované na palotínskom cintoríne v Limburgu.
„Kňaz Richard Henkes jednoducho hlásal evanjelium, hovoril priamo pravdu o nacistickom režime a neobával sa, že by sa mu mohlo stať niečo zlé. Bol vynikajúcim kazateľom, takže jeho slová o tom, že nacizmus bol zločinecký, boli silné.
Neustále ho špehovali a nakoniec sa ho nacisti rozhodli zavrieť,“ uviedol páter Adam Golec, palotín a postulátor procesu blahorečenia v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas.
„Zatkli ho na základe jednej kázne, ktorú predniesol počas Veľkonočného trídua v roku 1943. Uväznili ho v Ratiboří, odkiaľ ho po siedmich týždňoch previezli do Dachau. Životné podmienky a zaobchádzanie s kňazmi nemeckého pôvodu boli o niečo lepšie ako napríklad s poľskými kňazmi.
V baraku, v ktorom žili bola dokonca aj kaplnka, v ktorej mohli niekedy sláviť svätú omšu a neskôr rozdávať sväté prijímanie väzňom,“ uviedol páter Golec.
„Samozrejme, bol nútený robiť tvrdú prácu nad jeho sily, najskôr v záhrade, potom v kuchyni a potom dlho pracoval v skupine, ktorá sa zaoberala odnášaním mŕtvol do krematória.
Na konci vojny, pred Vianocami 1944, v tábore vypukla týfusová epidémia a on sa nechal dobrovoľne zatvoriť do jedného bloku, kde sa nachádzali naviac zasiahnutí týfusom. Chcel im slúžiť a od nich sa aj nakazil a zomrel.“
Otec Richard Henkes sa považuje za nemeckého Maximiliána Kolbeho.
Súvisiace články
Catholic News Agency 19.11.2024
Americký biskup chce obnoviť piatkový pôst od mäsa
Popredný americký katolícky arcibiskup Borys Gudziak vyzval bratov biskupov, aby pomohli oživiť tradíciu piatkového pôstu od mäsa a pripomenúť si tak aj blížiace sa 10. výročie environmentálnej encykliky Laudato si’ pápeža Františka z roku 2015.
cirkev .cz 19.11.2024
Pápež opäť povzbudil k ochrane detí
Svätý Otec zaslal posolstvo účastníkom konferencie Ochrana detí a neplnoletých v Katolíckej cirkvi v Európe, ktorá sa konala v Ríme od 13. do 15. novembra. Zúčastnilo sa na nej viac ako 120 zástupcov európskych krajín.
