V Štrasburgu blahorečili extatičku z Niederbronnu

Slávnostná svätá omša so začiatkom o 15. hodine prebiehala za prítomnosti štrasburského arcibiskupa Luca Ravela, kňazov a rehoľných sestier troch kongregácií založených Alfonzou Máriou spolu s laickými členmi ich duchovnej rodiny.

Všade vidieť Boha
Život matky Alfonzy Márie, ktorá žila v rokoch 1814 - 1867 v Alsasku, predstavila postulátorka procesu sestra Katarína Krištofová z Kongregácie Božského Vykupiteľa, pôvodom zo Slovenska.

V homílii sa prítomným prihovoril prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Giovanni Angelo Becciu a hovoril o láske blahoslavenej k Ježišovi a chudobným i chorým ľuďom.

„Odkiaľ pochádza táto apoštolská vášeň, ktorú blahoslavená Alfonza Mária Eppingerová vštepovala svojim sestrám? Naučila sa tomuto daru sama, keď kontemplovala umierajúceho Spasiteľa na kríži.“

Jej túžbou bolo žiť a konať pre Krista a napodobňovať ho vo všetkom. Ako uviedol kardinál v homílii, blahoslavená Alfonza rada opakovala: „Vo všetkom, vždy a všade vidieť len Boha, Boha samého“.

Tieto slová sú úžasná syntéza mimoriadneho evanjeliového svedectva novej blahoslavenej, sú veľmi aktuálne, pretože v dnešnej dobe je stále veľká potreba svedčiť o autentickej kresťanskej láske.“

Nová blahoslavená počas celého života svedčila, že Kristus neprišiel iba preto, aby hovoril o láske, ale on sám stelesňoval Božie milosrdenstvo a uzdravoval tých, ktorých stretával na svojich cestách.

Blahoslavená Alfonza rozpoznala Ježišove rany v chudobnej a núdznej ľudskej bytosti.

„Táto odvážna a silná žena s mimoriadnym kresťanským svedectvom vyzýva všetkých Európanov, aby mali veľké srdce, aby preukazovali lásku, ktorá ide v ústrety a prijíma, ktorá bude schopná stretnúť tých, ktorí sú v núdzi: slabých, zdrvených, vyradených, tých, ktorí utekajú z vojnových situácií, násilia a prenasledovania,“ uviedol na záver homílie kardinál Becciu.

Extatické stavy
Nová blahoslavená, občianskym menom Alžbeta, sa narodila 9. septembra 1814 ako prvá z jedenástich detí v alsaskom Bad Niederbronne. Vo veku 14 rokov prijala prvé sväté prijímanie a dostala povolenie častejšie k nemu pristupovať.

V roku 1846 mala počas dlhej a bolestivej choroby prvé videnie Ježiša Krista, ktorý s ňou hovoril a utešoval ju v hlbokej extáze. Tieto mystické javy jej vyslúžili posmešnú prezývku „extatička z Niederbronnu“, a keď sa k videniam pridal aj dar proroctva a politických vízií, dostala sa správa o týchto zvláštnostiach až za francúzske hranice.

Počas extáz jej Ježiš ukazoval jej hriechy, prosil ju o modlitbu za spásu duší, umožňoval jej účasť na utrpení pápeža a Cirkvi, naliehal na jej úsilie na posväcovaní kňazov.

Ježiš k nej neprichádzal sám, prichádzal aj diabol, a to približne v rovnakej dobe, keď niečo podobné prežíval aj arský farár, budúci svätec Ján Mária Vianney. Miestny farár o udalostiach pravidelne informoval štrasburského biskupa, ktorý ženu osobne navštívil a spoznal, že ide o silnú dušu s mimoriadnymi čnosťami.

Neodporúčal jej však vstup do rehole, ale uznal novú Kongregáciu sestier Najsvätejšieho Spasiteľa (22. 1. 1849) zameranú na starostlivosť o chorých. Kongregáciu viedla 18 rokov, až do svojej smrti 31. 7. 1867.

Matku Alfonzu za svoju zakladateľku považujú aj ďalšie dve ženské kongregácie, sestry Vykupiteľa v nemeckom Würzburgu a sestry Božského Vykupiteľa, ktoré pôsobia v Maďarsku a na Slovensku.