Vatikán sa pripravuje na hospodársku krízu

Španielsky jezuita predpokladá zníženie príjmov (o hypotetických a optimistickejších 25 percent, či až o 45 percent v prípade pesimistickejšej verzie) a pripomína, že Vatikán ročne platí Taliansku 17 miliónov eur na daniach (najmä z nehnuteľností), a uisťuje, že sa nebude prepúšťať, ani škrtať v charite.

Vatikán nie je firma
Predovšetkým však zdôrazňuje, že Vatikán nie je podnik ani firma. „Nezameriavame sa na zisk. Každý vatikánsky úrad vykonáva určitú službu, ktorá má svoje náklady. Naším cieľom má byť preto maximálna striedmosť a transparentnosť a náš rozpočet má byť misijný.

Teda taký rozpočet, ktorý uvádza do vzťahu čísla s poslaním Svätej stolice. Toto som nechcel vopred povedať iba tak, pretože ide o podstatu celej otázky, ktorú nesmieme stratiť zo zreteľa,“ vyzdvihuje otec Guerrero a poznamenáva, že finančný obrat vo Vatikáne je oveľa menší, ako sa verejnosť všeobecne domnieva.

„Je porovnateľný s bežnou americkou univerzitou,“ opisuje prefekt Ekonomického sekretariátu chod vatikánskych rozpočtov. „V rokoch 2016 až 2020 boli ako príjmy, tak aj výdavky ustálené. Príjmy sa pohybovali okolo 270 miliónov, priemerné náklady dosahovali zhruba 320 miliónov.

Príjmy plynú z príspevkov a donácií, z výnosu nehnuteľností a v menšej miere z finančnej správy a činnosti jednotlivých vatikánskych inštitúcií. Vatikánsky mestský štát sa na nich podieľa významným prínosom, ktorý závisí (hoci nie výlučne) od (teraz uzavretých) Vatikánskych múzeí.

Pokiaľ ide o výdavky, 45 percent ide na personál, 45 percent na všeobecné a administratívne náklady, 7,5 percenta na donácie,“ informuje prefekt Ekonomického sekretariátu. Rozpočtový deficit tak v posledných rokoch osciloval medzi 60 a 70 miliónmi eur.

Kde všade smerujú financie z Vatikánu
„Misijné zameranie rozpočtu“ otec Guerrero objasňuje na niekoľkých zdanlivo stratových vatikánskych inštitúciách: „Vatikánske médiá s 500 zamestnancami informujú o pápežovej činnosti v 36 jazykoch. Taký podnik nemá vo svete obdobu a, samozrejme, tiež niečo stojí, pohltí asi 15 percent rozpočtu.

Neviem, či by mohol pracovať lepšie, pretože zlepšovať sa dá neustále. V porovnaní s vonkajším svetom ale nemyslím, že by sme našli niekoho iného, kto vyrobí toľko za tak málo.

Ďalších 10 percent rozpočtu putuje na nunciatúry, ktoré na rozdiel od panujúceho presvedčenia fungujú ako malé veľvyslanectvá, ktoré šíria evanjelium v medzinárodných vzťahoch a obhajujú práva najchudobnejších ľudí.

Približne 10 percent sa daruje mnohokrát prenasledovaným východným cirkvám, ktoré často žijú v diaspóre. Najchudobnejším cirkvám sa prostredníctvom Kongregácie pre evanjelizáciu národov vypláca 8,5 percenta vatikánskeho rozpočtu.

Ďalej sa chráni jednota katolíckeho učenia, podporujú sa kauzy svätorečenia, uchováva sa historické dedičstvo ľudstva vo Vatikánskej knižnici a archívoch.

Pridajme povinnú údržbu budov, vyžadujúcu ďalších 10 percent rozpočtu, 6 percent ide na dane a tak ďalej,“ vypočítava prefekt Ekonomického sekretariátu.

„Súčasná pandémia sa iste vo vatikánskom účtovníctve prejaví, avšak škrty sa nedotknú najviac zraniteľných ľudí,“ oznamuje španielsky jezuita. „Nie sme schopní povedať, či poklesnú donácie, príjmy zo zbierky na dobročinné diela Svätého Otca, alebo príspevky z diecéz. Určite vieme, že nevyťažíme toľko na nájmoch, ktoré sme sami znížili, aby sme v tejto chvíli vyšli v ústrety niektorým nájomcom.“