Vatikán zareagoval na genderovú ideológiu

„Každá škola preto musí byť vybavená takými organizačnými nástrojmi a didaktickými programami, ktoré toto právo rodičov umožňujú a konkretizujú,“ dodáva Kongregácia pre katolícku výchovu v dokumente nazvanom Ako muža a ženu ich stvoril (Maschio e femina li creó) s podtitulom V ústrety dialógu o otázke genderu v školstve (č. 55).

Učenie Cirkvi
Nový tridsaťstranový vatikánsky dokument neprináša nič nové, zhŕňa doterajšie cirkevné učenie počnúc Druhým vatikánskym koncilom, ktorý spomína pozitívnu a rozumnú pohlavnú výchovu, ktorú majú všetci ľudia dostávať v rámci svojho neodcudziteľného práva na výchovu.

„Na ceste dialógu o otázke genderu v školstve“ - čítame v úvode dokumentu – „je nevyhnutné mať na pamäti rozdiel medzi genderovou ideológiou a disciplínou rodových štúdií humanitných vied.

Kým spomínaná ideológia tvrdí, ako upozorňuje pápež František, ,že je odpoveďou na určité niekedy pochopiteľné ašpirácie a snaží sa presadiť ako absolútna a nespochybniteľná, ba dokonca diktuje, ako majú byť vychovávané deti’ (Amoris laetitia 56), čo znemožňuje dialóg, nechýbajú rodové štúdie, ktoré skúmajú spôsob, akým sa v rôznych kultúrach prejavuje rozdiel medzi mužským a ženským pohlavím. Voči tomuto skúmaniu je možné sa otvoriť a načúvať, argumentovať a navrhovať“ (č. 6).

Do týchto troch krokov je štruktúrovaný príspevok vatikánskej Kongregácie pre katolícku výchovu k dialógu o otázke genderu v oblasti školstva.

Zle pochopená sloboda cítenia
„Genderové teórie, najmä tie radikálne - ako podáva kritická analýza vatikánskeho dokumentu - predstavujú proces postupného odnímania prirodzenosti alebo jej prechod na totálnu voliteľnosť subjektívnym citovým rozhodnutím.

Takto sa pohlavná identita a rodina stávajú tekutými či plynnými postmodernými dimenziami, ktoré sa zakladajú na zle pochopenej slobode cítenia a chcenia a nie na pravde bytia; na momentálnom emotívnom popude a vôli indivídua.

Predpoklady spomínaných teórií vyplývajú z antropologického dualizmu, z oddeľovania tela, redukovaného na odolnú matériu, od vôle, ktorá sa absolutizuje a manipuluje telom podľa svojho zaľúbenia.

Tento fyzický a voluntaristický akcent vedie k relativizmu, kde je všetko rovnocenné a nerozlíšené, pozbavené poriadku a účelu.

Všetky tieto teórie - od umiernených až k tým najradikálnejším - považujú gender za významnejší ako pohlavie, čo vedie po prvé ku kultúrnej a k ideologickej revolúcii v relativistickom horizonte, a po druhé k súdnej revolúcii, lebo tieto stanoviská presadzujú špecifické individuálne a sociálne práva“ (č. 20) - konštatuje nový dokument Kongregácie pre katolícku výchovu.