Vatikánsky archív je odteraz apoštolský

Ako rozhodol pápež František apoštolským listom motu proprio, ktorý bol publikovaný 28. októbra, názov tejto celosvetovo uznávanej inštitúcie sa mení na Vatikánsky apoštolský archív. Samotná identita, funkcia a poslanie archívu pokračujú bez zmeny.

Úprava názvu na Vatikánsky apoštolský archív je odpoveďou na kultúrny vývoj moderného talianskeho jazyka, v ktorom slovo segreto (tajný) dostalo negatívnu konotáciu ako skrývanie niečoho, nevyjavenie či rezervovanie pre zopár ľudí.

Pápež František vysvetľuje, že „toto všetko je v protirečení s tým, čím Vatikánsky tajný archív vždy bol a čím chce byť - že totiž uchováva ozveny a stopy Pánovho kráčania dejinami – ako to povedal môj svätý predchodca Pavol VI.“ (Insegnamenti di Paolo VI., I., 1963, s. 614).

Prečo apoštolský
V taliančine, ktorá je bežnou pracovnou rečou rímskej kúrie, znie nový názov inštitúcie Archivio Apostolico Vaticano, pričom prívlastok apostolico – apoštolský - odkazuje na pápežský úrad, respektíve Apoštolskú stolicu.

V motu proprio pápež poukazuje na výstižnosť nového názvu práve z tohto aspektu. Ako sa ďalej v motu proprio píše, označenie tajný (secretum) sa postupne vyvinulo v paralele s podobným označovaním archívov iných panovníkov vtedajšieho obdobia.

Začalo sa používať od roku 1646. Najprv sa tento archív nazýval jednoducho Archivium novum, neskôr niesol názov Archivium Apostolicum.

Vzácny archív
V motu proprio sa kladie dôraz na službu Vatikánskeho apoštolského archívu v prospech vedeckého bádania odborníkov z celého sveta. Žiadosti o dokumenty uchovávané v archíve prichádzali zo všetkých kútov Európy i sveta už od jeho počiatkov pred vyše 400 rokmi.

O jeho významnosti svedčí vyjadrenie slávneho filozofa a matematika Gottfrieda Wilhelma Leibniza (1646 – 1716) z roku 1702, ktorý ho opísal ako „v istom zmysle centrálny archív celej Európy“. Správcom Vatikánskeho apoštolského archívu je 53-ročný portugalský kardinál José Tolentino Calaça de Mendonça.