Vatikánsky rozhlas oslavuje 90 rokov

Dňa 12. februára 1931 pápež Pius XI. slávnostne inauguroval rozhlasovú stanicu, ktorú si Vatikán vybudoval vo svojich záhradách. Pred deväťdesiatimi rokmi sa tak začala história inštitúcie, vďaka ktorej veriaci katolíci mohli počuť po prvý raz na celom svete pápežov hlas, ohlasujúci Kristovu dobrú novinu.
Ľudovít Malík 09.02.2021
Vatikánsky rozhlas oslavuje 90 rokov

Stretnutie redaktorov v sále pomenovanej podľa technického tvorcu Vatikánskeho rádia Guglielma Marconiho. Snímka: Jozef Bartkovjak

Dejiny Vatikánskeho rozhlasu sú skutočne veľmi rozmanité a bohaté na množstvo zaujímavých udalostí a osobností. A je veľmi ťažké vybrať nejaké jeho obdobie či osobnosť, ktorá v ňom pracovala.

Históriu pápežského rádia by sme mohli rozdeliť na tri obdobia. Od jeho vzniku po koniec druhej svetovej vojny, obdobie studenej vojny a obdobie po páde totalitarizmov v strednej a východnej Európe.

„Ak sa na to pozrieme z pohľadu úlohy, ktorú Vatikánsky rozhlas plní, tak v prvom období si vytvoril svoj celosvetový dosah. Pius XI. vytvoril prvé elektronické masmédium na kontakt pápeža s veriacimi vo svetových rečiach. Aj vďaka tomu mohli potom zaznieť silné vianočné posolstvá Pia XII. v ťažkej dobe vojny,“ hovorí pre Katolícke noviny súčasný a dlhoročný vedúci slovenskej redakcie Jozef Bartkovjak, SJ.

Aj v etape dejín studenej vojny bola úloha Vatikánskeho rozhlasu významná, pretože bol zdrojom pravdivých informácií a katechéz pre veriacich v krajinách s totalitným režimom.

„Práve vtedy sa osvedčil mnohokultúrny systém jazykových redakcií a formát denných krátkych vysielaní, ktorý sa drží dodnes. Každá redakcia, aj tá naša, sa tak mohla prihovárať poslucháčom so zohľadnením ich mentality a životného kontextu,“ vysvetľuje Jozef Bartkovjak, SJ.

Po páde totality sa v určitom období zdalo, že rozhlas pri prudkom nástupe nových technológií stráca dych. Ale posledné roky znova ukazujú, že svoj význam má hlavne ako zdroj informácií, ktoré ďalej šíria miestne médiá. „V dobe renesancie rádia a rozvoja podcastu zostáva i duchovnou výživou na počúvanie,“ dodáva páter Bartkovjak.

Slovenská redakcia

Slovenská redakcia má svoje pevné miesto v štruktúre Vatikánskeho rozhlasu. Slovenský jazyk síce nepatrí medzi tie svetové, ale slovenské osobnosti, ktoré v rádiu pracovali, určite áno. Kedy sa slovenčina začala ozývať na vlnách Vatikánskeho rozhlasu pravidelne?

„Od roku 1947 sa slovenčina vo Vatikánskom rozhlase delila o jedno vysielanie s češtinou. Prvá polovica vysielania išla po česky a druhá po slovensky. Od roku 1949 už boli tieto jazykové sekcie samostatné, čiže slovenské vysielanie vytvárala redakcia označovaná ako Programma Slovacco, ktorá mala ako vedúceho slovenského jezuitu. Prvým takýmto vedúcim redakcie bol páter Pavol Bajan,“ hovorí páter Bartkovjak.

Slovenskí redaktori, ktorí boli vo väčšine prípadov jezuiti, zanechali za sebou v Ríme nezmazateľnú stopu. „Pátra Stanislava Polčina vnímam ako človeka, čo sa zodral v práci pre Cirkev,“ hovorí jezuita Jozef Bartkovjak, „aj napriek veľkému zdravotnému utrpeniu preložil v 60. rokoch všetky koncilové dokumenty.“

Páter Bartkovjak osobne spoznal pátrov Félixa Litvu a Štefana Senčíka a charakterizoval ich ako mladých duchom, ktorí dbali „o kultúru národa, mali vzťah k národným dejinám a odvahu na veľké diela“. Zaujímavou osobnosťou bol aj páter Rajmund Ondruš, SJ, ktorý bol veľmi hlbokým človekom.

„Hrdinsky sa vyrovnal s tým, keď po poškodení hlasiviek nemohol pokračovať v práci v rozhlase,“ dodáva Jozef Bartkovjak, SJ, a menuje mnohých ďalších pátrov i laikov, ktorí pracovali v slovenskej redakcii.

„Páter František Sočufka je pre mňa vzorom zodpovednosti za uchovávanie hodnôt predchádzajúcich generácií. Vďaka nemu sa zachovali zdigitalizované archívne nahrávky a dokumenty, je autorom aj dosiaľ jedinej systematickej publikácie o histórii a poslaní slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu.

Páter Leo Slaninka umožnil stáže študentov žurnalistiky. Z nedávnych rokov je to páter Peter Dufka, ktorý dal do tejto práce naozaj srdce, a podobne aj páter Jozef Šofranko, terajší provinciál, ktorý sa nebál rozšíriť našu komunikáciu aj do oblasti sociálnych sietí.“

Medzi zaujímavosti napríklad patrí to, že prvým vedúcim liturgického oddelenia bol Slovák, barytonista Ladislav Pudiš z Bešeňovej a prvý skutočný osobný počítač vrádiu mala slovenská redakcia, ktorej ho zakúpil slovenský jezuita Félix Litva, SJ.

Budúcnosť Vatican News

Vatikánsky rozhlas už niekoľko rokov prechádza veľkými zmenami; to, čo však ostáva nemenné, je jeho misia byť hlasom Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom. Všetko ostatné sa časom vyvíja.

Ako hovorí páter Bartkovjak, „presúvame sa ťažiskovo na internet, máme spravodajský portál Vatican News. Pre našu geografickú oblasť už nie je potrebné mať vlastné antény v Ríme, ale pre iné časti sveta áno.

Ako zdroj, ktorý má prístup k vatikánskym informáciám z prvej ruky, máme čoraz synergickejšie napojenie na lokálne médiá. Už nie sme len rozhlas, ale multimédium, cez viacero paralelných informačných kanálov oslovujeme viacero typov publika“.

Práca redakcie sa časom mení, pretože sa mení aj pontifikát. Zmenila sa aj organizačná stránka a model riadenia inštitúcie. Mediálna značka Vatikánskeho rozhlasu je ale veľmi silná a zostáva aj po 90 rokoch.

„Zatiaľ neoficiálna informácia je, že v blízkej dobe sa plánuje spustenie portálu Radio Vaticana, čiže Vatikánsky rozhlas bude aj multikanálovým internetovým rádiom,“ prezrádza Jozef Bartkovjak, SJ, a dodáva:

„Moje osobné presvedčenie je, že rozhlasové médium zostane vždy živé. Dôležité bude zvlášť na komunikovanie duchovných podnetov, aké prichádzajú denne od Svätého Otca. Ľudský hlas pápeža sa tak bude aj naďalej prihovárať srdciam ľudí rozličných jazykov vrátane našej ľubozvučnej slovenčiny.“