Veľký pápež moderných čias zomrel pred 40 rokmi

Svätý Otec František už v nedeľu 5. augusta pri modlitbe Anjel Pána pripomenul veriacim, že práve 6. augusta pred 40 rokmi v Castel Gandolfe odovzdal dušu Stvoriteľovi bl. Pavol VI.:

„Drahí bratia a sestry, pred štyridsiatimi rokmi blahoslavený pápež Pavol VI. prežíval posledné hodiny svojho života na tejto zemi. Zomrel totiž večer 6. augusta 1978. Spomíname naňho s veľkou úctou a vďačnosťou, v očakávaní jeho svätorečenia 14. októbra tohto roku

 Nech sa z neba prihovára za Cirkev, ktorú tak miloval, a za pokoj vo svete. Tohto veľkého pápeža moderných čias pozdravme všetci potleskom!“

Odtlačok Boha je v každom človeku
Postulátor kauzy svätorečenia Pavla VI., páter Antonio Marrazzo CSsR o jeho odkaze pre dnešok hovorí: „Štyridsať rokov od jeho smrti Cirkev pokračuje na osobitnej ceste, ktorá sa začala Druhým vatikánskym koncilom.

Myšlienka Pavla VI. dať človeka do centra sa stáva ústredným bodom, ale táto pozornosť sa obracia k človeku nielen ako samému osebe z antropologického aspektu, ale ako k obrazu Boha; k človeku, ktorého chce mať Boh na svoju podobu; k človeku, ktorý je hodnotou, ktorý má dôstojnosť.“

Podľa slov Antonia Marrazza CSsR „pápež Pavol VI. hovoril o civilizácii lásky; o láske, ktorá sa zakladá nie na odsúdení, ale na porozumení a obnove, pretože v každom človeku zostáva Boží odtlačok, ktorý sa musíme snažiť nanovo podchytiť, aby sa opäť zaskvel“.

Svätosť odkazujúca na Krista
Svätorečenie Pavla VI. sa uskutoční 14. októbra vo Vatikáne. „Pápež František rozhodol, že Pavol VI. bude kanonizovaný so sansalvadorským arcibiskupom Oscarom Romerom, ktorý bol mučeníkom, a spolu s ďalšími svätcami dobročinnej lásky.

Svätosť nie je určovaná samotným životným postavením. Svätorečenie v Cirkvi slúži najmä na ukázanie vzoru kresťanského života aj osobitného orodovníka u Boha.

Pavol VI. nás svojím príkladom upriamuje na ústredné miesto Krista v našom živote,“ vysvetľuje Antonio Marrazzo CSsR, „ak v Kristovi vnímame univerzálneho človeka, nájdeme v ňom aj konkrétneho jednotlivca, ktorý - ako zdôrazňoval Pavol VI. -, nám umožňuje nielen priame spojenie s trojjediným Bohom, ale vďaka tomu sa môžeme považovať za jednu ľudskú rodinu, a to bez výnimky a s vylúčením akejkoľvek diskriminácie. Ide o hlboký zmysel Cirkvi - Cirkev ako spoločenstvo, Cirkev ako mystické telo.“

Patrón rodiaceho sa života
Pavol VI. pred 50 rokmi v encyklike Humanae vitae potvrdil úzke prepojenie medzi manželskou láskou a otvorenosťou na život.

Svedectvo jeho učenia bude jasne prítomné pri jeho kanonizácii, čo zdôrazňuje i Antonio Marrazzo: „Pavol VI. vždy hovoril, že si želal encykliku o manželskej láske a pokračovaní Božej stvoriteľskej činnosti ako dar človeku: darovať život, spolupracovať na darovaní života.

Je zaujímavé, že oba zázraky na jeho príhovor – zázrak prezentovaný na beatifikáciu, ako aj ten na nadchádzajúcu kanonizáciu – majú isté špecifikum: týkajú sa ľudského plodu, nového života, ktorého príbeh sa ešte navonok neprejavil, ale už je súčasťou dejín. Pavla VI. teda môžeme označiť za patróna rodiaceho sa života.“
-VNSK-, -TK KBS-