Vo Francúzsku rastie antisemitizmus
Francúzsko je krajinou s najväčšou židovskou komunitou v Európe. V posledných rokoch sa však natoľko rozmáha antisemitizmus, že „ak sa nič nezmení, bude stačiť jedna generácia a Židia už vo Francúzsku nebudú,“ varuje Francis Kalifat, predseda Reprezentačnej rady židovských inštitúcií vo Francúzsku (CRIF). Podľa jeho mienky už dnes vo Francúzsku nenájdete žiadneho Žida, ktorý by neuvažoval nad odchodom z krajiny.
VN CZ 29.01.2020
Ilustračná snímka: profimedia.sk
Podrobnú správu o antisemitizme zverejnil katolícky denník La Croix. Vyplýva z nej, že väčšina spoločnosti sa stavia k židovskému prostrediu napospol pozitívne, takže 91 percent opýtaných nevidí medzi Židmi a inými Francúzmi žiadny rozdiel.
Problém spočíva inde. „V arabsko-moslimskom prostredí je nepriateľstvo voči Izraelu a Židom jedným z hlavných prvkov, na ktorom mladá moslimská generácia zakladá svoju identitu,“ konštatuje profesor Mehdi Ghouirgate.
V uplynulých desaťročiach sa židovské komunity stali niekoľkokrát obeťami teroristických útokov a každý z nich spustil sériu ďalších. Napríklad po útoku na židovskú školu v Toulouse v roku 2012 došlo počas nasledujúcich desiatich dní k deväťdesiatim prípadom antisemitskej agresie. „Vieme, že sme na muške, a bojíme sa o svoje deti,“ hovorí Marc Knobel, riaditeľ židovských štúdií CRIF.
V posledných rokoch sa veľa židovských rodín vysťahovalo zo štvrtí a miest, v ktorých došlo k veľkému prílivu moslimských obyvateľov. Svoje deti tiež odhlasujú z verejných škôl a zapisujú ich do židovských alebo iných súkromných, či už katolíckych alebo laických.
Denník La Croix pripomína, že problém nie je nový. Už v roku 2002 sa objavila knižka varujúca pred ideologickým privlastnením niektorých sektorov vzdelania zo strany moslimských kruhov. V tom čase už existovali školy, v ktorých nebolo prípustné hovoriť o šoa. Pred dvadsiatimi rokmi sa však tento problém bral na ľahkú váhu a ľavicové strany tolerovali postoje mladých moslimov ako obetí spoločnosti a postkolonializmu.
Správa denníka La Croix zmieňuje aj ďalšie oblasti, v ktorých možno vo Francúzsku nájsť antisemitizmus, ako je krajná pravica alebo krajná ľavica. Krajom, kde často dochádza k profanácii židovských cintorínov, je Alsasko.
Autori prieskumu to vysvetľujú vplyvom zo susedného Nemecka a tiež historicky. Alsasko bolo totiž za druhej svetovej vojny ako súčasť tretej ríše podrobené masívnej nacistickej propagande.
Všeobecne vzaté však v porovnaní s Nemeckom je vo Francúzsku neonacizmus marginálnym javom. Odhaduje sa, že vo Francúzsku je neonacistov okolo 300, zatiaľ čo na druhej strane Rýna až 25-tisíc.
Antisemitizmus v radikálne ľavicovom krídle má dôvody predovšetkým v nepriateľstve k Izraelu a podpore palestínskych ašpirácií. Prejavuje sa to toleranciou moslimského antisemitizmu a v krajných prípadoch aj negacionizmom.
Správa denníka La Croix zdôrazňuje, že vďaka internetu a sociálnym médiám na seba rôzne formy antisemitizmu navzájom odkazujú a utvrdzujú sa, čo medzi Židmi posilňuje pocit ohrozenia.
Problém spočíva inde. „V arabsko-moslimskom prostredí je nepriateľstvo voči Izraelu a Židom jedným z hlavných prvkov, na ktorom mladá moslimská generácia zakladá svoju identitu,“ konštatuje profesor Mehdi Ghouirgate.
V uplynulých desaťročiach sa židovské komunity stali niekoľkokrát obeťami teroristických útokov a každý z nich spustil sériu ďalších. Napríklad po útoku na židovskú školu v Toulouse v roku 2012 došlo počas nasledujúcich desiatich dní k deväťdesiatim prípadom antisemitskej agresie. „Vieme, že sme na muške, a bojíme sa o svoje deti,“ hovorí Marc Knobel, riaditeľ židovských štúdií CRIF.
V posledných rokoch sa veľa židovských rodín vysťahovalo zo štvrtí a miest, v ktorých došlo k veľkému prílivu moslimských obyvateľov. Svoje deti tiež odhlasujú z verejných škôl a zapisujú ich do židovských alebo iných súkromných, či už katolíckych alebo laických.
Denník La Croix pripomína, že problém nie je nový. Už v roku 2002 sa objavila knižka varujúca pred ideologickým privlastnením niektorých sektorov vzdelania zo strany moslimských kruhov. V tom čase už existovali školy, v ktorých nebolo prípustné hovoriť o šoa. Pred dvadsiatimi rokmi sa však tento problém bral na ľahkú váhu a ľavicové strany tolerovali postoje mladých moslimov ako obetí spoločnosti a postkolonializmu.
Správa denníka La Croix zmieňuje aj ďalšie oblasti, v ktorých možno vo Francúzsku nájsť antisemitizmus, ako je krajná pravica alebo krajná ľavica. Krajom, kde často dochádza k profanácii židovských cintorínov, je Alsasko.
Autori prieskumu to vysvetľujú vplyvom zo susedného Nemecka a tiež historicky. Alsasko bolo totiž za druhej svetovej vojny ako súčasť tretej ríše podrobené masívnej nacistickej propagande.
Všeobecne vzaté však v porovnaní s Nemeckom je vo Francúzsku neonacizmus marginálnym javom. Odhaduje sa, že vo Francúzsku je neonacistov okolo 300, zatiaľ čo na druhej strane Rýna až 25-tisíc.
Antisemitizmus v radikálne ľavicovom krídle má dôvody predovšetkým v nepriateľstve k Izraelu a podpore palestínskych ašpirácií. Prejavuje sa to toleranciou moslimského antisemitizmu a v krajných prípadoch aj negacionizmom.
Správa denníka La Croix zdôrazňuje, že vďaka internetu a sociálnym médiám na seba rôzne formy antisemitizmu navzájom odkazujú a utvrdzujú sa, čo medzi Židmi posilňuje pocit ohrozenia.