Vojna je urážka ľudskej dôstojnosti

„Útočná vojna vedená proti niekomu, kto ma neohrozuje, vedená len z dôvodu ovládnutia a podmanenia si druhého je morálne neospravedlniteľná,“ hovorí politológ Tomáš Jahelka (41) z Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

Tým upozorňuje na to, čoho si je väčšina sveta dobre vedomá – že žiadny demokratický argument na útok zo strany Ruska neexistuje.

NEARGUMENTUJME HISTÓRIOU

Korene aktuálneho konfliktu siahajú do minulosti a do značnej miery sú prepojené so sebeckými víziami panovníkov a politikov jedného spoločného štátu. V roku 882 novgorodský knieža Oleg ovládol Kyjev a sformoval prvý východoslovanský štát Kyjevskú Rus.

Po jeho rozpade vzniklo niekoľko samostatných kniežatstiev. Územie Ukrajiny neskôr patrilo Poľskému kráľovstvu, Ruskej a Osmanskej ríši. Pri delení Poľska v rokoch 1772 až 1795 bola k Ruskej ríši pripojená stredná a západná Ukrajina. Halič a Bukovinu koncom 18. storočia získala Habsburská monarchia.

„Je neakceptovateľné v tejto súvislosti argumentovať históriou, bývalými hranicami či zaniknutými štátnymi útvarmi,“ konštatuje politológ Tomáš Jahelka.

„Ako by sme sa napríklad pozerali na to, keby nás vojensky napadlo Maďarsko a argumentovalo, že územie Slovenska bolo súčasťou Uhorska? Takéto uvažovanie je neprípustné a v civilizovanom svete nemá miesto.“

KRYM – JABLKO SVÁRU

Keď sa obzrieme do nedávnej minulosti, v roku 2014 nastal vážny problém, keď polostrov Krym Ruská federácia v marci anektovala. Po invázii ruských vojakov sa Ukrajina ocitla na pokraji vojny s Ruskom.

Z dohody oboch krajín z Charkova z roku 2010 o prítomnosti ruskej Čiernomorskej flotily na Kryme vyplývalo, že premiestnenie vojakov bez súhlasu ukrajinskej vlády sa bude považovať zo strany Ruska za agresiu.

Ruská federácia obsadenie polostrova nepodložene zdôvodnila ohrozením životov a bezpečnosti tunajších Rusov a rusky hovoriacich obyvateľov.

Súčasťou napätia v krajine boli aj proruské nepokoje na východnej Ukrajine, ktoré sa vystupňovali v ozbrojený konflikt medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a separatistickými silami v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike.

Hoci vo februári tohto roku Ukrajina a Rusko začali diplomatické stretnutia ohľadom Donbasu a Luhanska a Rusko 22. februára uznalo ich samostatnosť, o dva dni v skorých ranných hodinách vojensky napadlo Ukrajinu.

Vojna ničí nielen Ukrajinu a Rusko, ale celú Európu, ktorej sú súčasťou. Snímka: profimedia.sk

SKÚŠKA PRE VŠETKÝCH

„Zvlášť prvé dva dni to bola hrôza a strach, tak sme sa ich snažili zahnať, rozptýliť, čímsi sa zamestnať. Teraz je to už dobré, sirény a odchody do úkrytov, pivníc berieme ako nový normál, máme v tom prax,“ povedal Katolíckym novinám jezuitský misionár v  Ľvove Ján Burda.

„Modlíme sa. Keď sa dá, veľa medzi sebou komunikujeme, aby sme znížili hladinu psychického napätia, a málo spíme.“ Keď v noci niečo preletí ponad mesto alebo prejde po ulici auto, podvedome sa všetci budia alebo vôbec nemôžu zaspať.

„Treba sa modliť a žiadať svoje vlády, aby urobili pre Ukrajinu maximum. Pripravili sa na utečencov, poskytli potrebné komodity armáde aj civilnej ochrane a zdravotníctvu.“

K situácii na Ukrajine sa s bolesťou vyjadrujú osobnosti naprieč cirkevným i politickým spektrom. Jednohlasne odsúdili ruskú agresiu a Ukrajine vyjadrujú podporu. „Naše srdcia nech sú otvorené pre tých, ktorí budú potrebovať pomoc,“ vyzývajú slovenskí biskupi.

„Nebojme sa podeliť, prejavme lásku. Bude to náročný čas, skúška pre všetkých. No pamätajte, že Pán nás nikdy neopustí a pomôže nám.“

Hlava Gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine Svjatoslav Ševčuk prosil z úkrytu v protileteckom kryte pod kyjevskou Katedrálou Vzkriesenia o modlitby za ochranu Ukrajiny pred nespravodlivou agresiou.

OHROZENIE CELÉHO SVETA

Po ukončení konfliktu volajú i okolité krajiny. Predseda Komisie európskych biskupských konferencií kardinál Jean-Claude Hollerich, SJ, žiada hľadať mierové riešenie. „Vojna je vážnou urážkou ľudskej dôstojnosti a na našom kontinente pre ňu nie je miesto.“

Rada biskupských konferencií na čele s Gintarasom Grušasom apeluje: „V mene Boha zastavte sa!“ Šesťdesiati biskupi z oblasti Stredomoria zase vyzývajú na „zastavenie vojnového šialenstva“.

Ruských katolíckych biskupov šokovalo, že „napriek obrovskému úsiliu o zmierenie sa politický konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou zmenil na ozbrojený konflikt. Tento konflikt prináša smrť a skazu a ohrozuje bezpečnosť sveta“.

Odpor proti vojne a solidaritu s Ukrajinou vyjadrili obyvatelia mnohých európskych miest. Snímka: profimedia.sk/SME/Jozef Jakubčo

SPOJME SA

Vo viacerých kostoloch sa posledné dni konajú bohoslužby a modlitby za pokoj. Rovnako tak v okolitých krajinách. Kostoly sú plné ľudí aj na Ukrajine. „Chcú sa modliť, počuť niečo, čo prináša nádej alebo útechu,“ povedal člen Ukrajinskej biblickej spoločnosti Anatolij Raychynets.

V spolupráci s charitatívnymi a  mimovládnymi organizáciami sa mobilizuje humanitárna a finančná pomoc na Slovensku i v zahraničí. Spišská katolícka charita pomáha na hraničných priechodoch.

Viaceré organizácie, diecézy aj cirkvi zabezpečujú ubytovanie či materiálnu pomoc. Organizujú sa aj finančné zbierky. Pomôcť môže každý.

Online na stránke charita.darujme.sk/ukrajina alebo prevodom na číslo účtu zbierky SK93 1100 0000 0029 4546 3097. Variabilný symbol 380. Zbierku organizuje Slovenská katolícka charita, Kapitulská 308/18, 814 15 Bratislava.