Vrátiť sa k pravde, k Bohu a k bratom

Podľa starobylej stredovekej tradície, ktorú neskôr v roku 1962 obnovil Ján XXIII., sa pápež o 16.30 hod. vybral do benediktínskeho Kostola sv. Anzelma na Aventíne, kde začal liturgiu Statio.

Po nej nasledovala kajúca procesia do dominikánskej Baziliky sv. Sabíny za účasti kardinálov, arcibiskupov, biskupov, benediktínov, dominikánov a veriacich. Pápež prijal popol od kardinála Maura Piacenzu, hlavného penitenciára, ktorý zároveň slávil Eucharistiu s obradom požehnania a uloženia popola.

DUCH SVÄTÝ V NAŠOM POPOLE

Homíliu predniesol Svätý Otec. Pôstne obdobie je podľa neho čas, v ktorom sa treba zmieriť s Bohom a „rozdúchať oheň Ducha Svätého, ktorý prebýva ukrytý uprostred popola našej krehkej ľudskosti“.

Obrad popola nás vovádza na cestu návratu „k pravde o nás samých“ a návratu „k Bohu a k bratom“. To znamená, že treba zahodiť masky, „ktoré nosíme, aby sme v očiach sveta vyzerali dokonalí“, a bojovať proti klamstvu a pokrytectvu – nie u iných, ale u nás – ako nám to prikázal Ježiš v evanjeliu.

VYBRAŤ SI TO, NA ČOM ZÁLEŽÍ

Na oživenie našich vzťahov s Bohom a s druhými nám pápež František ponúka tri klasické cesty: almužnu, pôst a modlitbu. Pozýva nás vykročiť v láske, „aby sme znovuobjavili radosť nie z hromadenia vecí, ale zo starostlivosti o tých, ktorí sa nachádzajú v núdzi a v súžení“ – to je almužna.

Pôst nám pomôže „ohraničiť diktatúru vecí“, ktoré treba mať či urobiť, a „vybrať si to, na čom záleží“ – nájsť samých seba. A napokon modlitba je cesta k tomu, „aby sme obnovili dialóg s Bohom a vrátili mu prvé miesto v živote“.