Vrch Athos sa otvoril svetu
Svätý vrch Athos prvýkrát v svojej tisícročnej histórii otvoril brány verejnosti, hoci výlučne virtuálne.
VN CZ 25.05.2020
Mnísi na Hore Athos. Snímka: profimedia.sk
Pred niekoľkými dňami boli spustené webové stránky, ktoré umožňujú 360º prehliadku tohto posvätného miesta východného pravoslávia. Projekt si vyžiadal trojročnú prácu a požiadali oň sami mnísi bývajúci v dvadsiatich ostrovných kláštoroch a v početných rozptýlených pustovniach.
„Je to spôsob, ako všetkým ľuďom sprístupniť svätý vrch a na väčšiu Božiu slávu im ukázať athoské mníšstvo a pravoslávnu mníšsku spiritualitu,“ opisujú na webe v gréckej, ruskej a anglickej verzii úmysel, s akým stránky vznikali.
Adresátmi projektu sú „ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť cestu na Athos z ekonomických dôvodov, nositelia zdravotného postihnutia a ženy,“ ktoré sa na polostrove, zvanom „záhrada Panny Márie“, už viac ako tisíc rokov nemôžu ani vylodiť.
Pristátie na Athoskom polostrove, prírodnej bašte vypínajúcej sa do dvojkilometrovej výšky uprostred Egejského mora, je dnes vyhradené 40-tisíc mužom ročne. Iba desať návštevníkov denne sa v tomto „štáte v štáte“, ako ho definuje aj grécka ústava, nemusí hlásiť k pravosláviu. V poslednej dobe prevažujú ruskí pútnici nad gréckymi.
Nie všetky kláštory otvorili svoje brány prichádzajúcim, inde sa zase zakazuje na mníchov prehovoriť, pretože sú viazaní mlčaním. Prielom do virtuálnej reality je teda v istom zmysle epochálny.
Vstup za kláštorné hradby, prehliadka chodieb zdobených freskami či panoramatické pohľady sú krokom do storočnej histórie, každodenného života zhruba dvoch tisícok mníchov a prírodných krás ostrova.
„Je to spôsob, ako všetkým ľuďom sprístupniť svätý vrch a na väčšiu Božiu slávu im ukázať athoské mníšstvo a pravoslávnu mníšsku spiritualitu,“ opisujú na webe v gréckej, ruskej a anglickej verzii úmysel, s akým stránky vznikali.
Adresátmi projektu sú „ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť cestu na Athos z ekonomických dôvodov, nositelia zdravotného postihnutia a ženy,“ ktoré sa na polostrove, zvanom „záhrada Panny Márie“, už viac ako tisíc rokov nemôžu ani vylodiť.
Pristátie na Athoskom polostrove, prírodnej bašte vypínajúcej sa do dvojkilometrovej výšky uprostred Egejského mora, je dnes vyhradené 40-tisíc mužom ročne. Iba desať návštevníkov denne sa v tomto „štáte v štáte“, ako ho definuje aj grécka ústava, nemusí hlásiť k pravosláviu. V poslednej dobe prevažujú ruskí pútnici nad gréckymi.
Nie všetky kláštory otvorili svoje brány prichádzajúcim, inde sa zase zakazuje na mníchov prehovoriť, pretože sú viazaní mlčaním. Prielom do virtuálnej reality je teda v istom zmysle epochálny.
Vstup za kláštorné hradby, prehliadka chodieb zdobených freskami či panoramatické pohľady sú krokom do storočnej histórie, každodenného života zhruba dvoch tisícok mníchov a prírodných krás ostrova.