Zneužívanie je hrôzostrašné prekrútenie kňazskej služby

Cirkevní predstavitelia počúvali na samite konkrétne svedectvá zneužívaných a rokovali o riešeniach situácie. Či stretnutie prinieslo v problematike ochrany detí a mladistvých posun, sa dozvieme až časom. Svätý Otec však na záver stretnutia predostrel osem oblastí, na ktoré sa v tejto otázke Cirkev sústredí v svojej legislatíve:

• ochrana detí pred akýmkoľvek druhom zneužívania;
• nadobudnutie bezchybnej serióznosti vyšetrovaním a odovzdaním do rúk spravodlivosti každého, kto sa zneužívania dopustil;
• vynaloženie nového úsilia o svätosť a skutočnú čistotu duchovných pastierov;
• poskytnutie formácie, ktorá bohoslovcov nasmeruje k svätosti vrátane čnosti cudnosti;
• posilnenie a preverenie smerníc biskupských konferencií, aby nedochádzalo ku krytiu či k zľahčovaniu prípadov zneužívania;
• sprevádzanie zneužitých osôb;
• ochrana maloletých v digitálnom svete;
• zavrhnutie a stíhanie sexuálnej turistiky a pomoc jej obetiam.

Ostrá kritika

To, že vo Vatikáne nešlo iba o formálne stretnutie biskupov, dokazujú aj kritické hlasy zo strany obetí a laikov, ktorí predstaviteľom Cirkvi vyčítali zodpovednosť za hanebné činy zneužívania. Zrejme najostrejšie vystúpila rehoľníčka sestra Veronica Openibová, ktorá v minulosti pracovala v Afrike, Európe i v USA. Biskupov obvinila z pokrytectva a z mnohých chýb v reakcii na sexuálne škandály. Obrátila sa i na pápeža Františka a vyjadrila mu obdiv za to, že sa za škandál ospravedlnil a začal konať.

Na samite odzneli aj správy OSN a iných medzinárodných organizácií na ochranu maloletých, ktoré priblížili, že problém zneužívania sa vypuklo netýka iba prostredia Cirkvi. Kardinál Salazar Gómez, ktorý je aj predsedom Latinskoamerickej rady biskupov CELAM, však poznamenal, že skutočnosť, že k zneužívaniam dochádza v iných inštitúciách a skupinách, nikdy neospravedlňuje prítomnosť zneužívania v Cirkvi. „Pretože protirečí samotnej podstate cirkevného spoločenstva a predstavuje hrôzostrašné prekrútenie kňazskej služby, ktorá zo svojej podstaty musí sledovať dobro duší ako svoj najvyšší cieľ. Nie je možné žiadne ospravedlnenie nenahlásenia, nedemaskovania, neriešenia s odvahou a pevnosťou akéhokoľvek zneužívania, ktoré by sa objavilo vnútri našej Cirkvi.“

Na problém s ľahkovážnosťou a snahou o krytie zneužívania klerikmi ešte viac upozornil príspevok kardinála Reinharda Marxa, predsedu Nemeckej biskupskej konferencie, ktorý priznal, že Cirkev ničila dokumenty o sexuálnom násilí. „Zväzky, ktoré mohli zdokumentovať tie hrozné činy a pomenovať vinníkov, boli zničené alebo dokonca neboli ani vytvorené.“ Kardinál Marx vysvetlil, že na boj proti zneužívaniu je v Cirkvi potrebná funkčná administrácia.

Slovensko už sčasti realizuje pápežove podnety

Zastúpenie na samite malo aj Slovensko. Prítomní boli predseda KBS Stanislav Zvolenský a predseda Rady hierarchov Ján Babjak. Arcibiskup Zvolenský po samite pre TK KBS uviedol, že všetkých 21 podnetov (nájdete ich na nižšie v článku), ktoré predniesol pápež František, sú mimoriadne užitočné pre celú Cirkev. „Je pre nás potešujúce, že napríklad vytvorenie kódexu správania sa klerikov, rehoľníkov a ostatných zamestnancov aj dobrovoľníkov, ktorí pracujú v oblasti starostlivosti o mládež, čo bol podnet číslo 19, sme my na Slovensku už pripravili. Tento kódex tvorí súčasť pracovných zmlúv všetkých zamestnancov jednotlivých diecéz.“

Aby však neostalo všetko iba pri zozname podnetov a programovom vyhlásení, bude zo strany Cirkvi potrebné skutočné úsilie o eliminovanie sexuálneho násilia zo strany zasvätených a tiež pomoc obetiam, aby nielen ony, ale aj ich rodiny a celá spoločnosť znova nadobudli dôveru v Cirkev. Podobne to skonštatovala Linda Ghisoniová, zástupkyňa Sekcie pre laikov v rámci Dikastéria pre laikov, rodinu a život: „Verím, že Cirkev sa kompetentným, zodpovedným a láskyplným spôsobom ujme osôb dotknutých tým, čo sa odohralo, aby sa prevencia neskončila len pri nejakom peknom programe, ale stala sa štandardným pastoračným postojom.“

21 podnetov pápeža Františka

2. Zabezpečiť štruktúry načúvania, zložené z vyškolených osôb a odborníkov, kde sa bude vykonávať prvé rozlišovanie prípadov predpokladaných obetí.

3. Stanoviť kritériá pre priame zaangažovanie biskupa alebo rehoľného predstaveného.

4. Vypracovania spoločných postupov pre skúmanie obvinení, ochranu obetí a právo obvinených na obhajobu.

5. Informovať občianske autority a vyššie cirkevné autority s dodržaním občianskych a kánonických noriem.

6. Periodicky revidovať protokoly a normy na zabezpečenie chráneného prostredia pre maloletých vo všetkých pastoračných štruktúrach; protokoly a normy založené na princípoch spravodlivosti a lásky, ktoré musia byť v nich zahrnuté, aby činnosť Cirkvi bola aj v tejto oblasti v súlade s jej poslaním.

7. Stanoviť špecifické protokoly pre riešenie obvinení proti biskupom.

8. Sprevádzať, chrániť a liečiť obete, ponúknuť im všetku potrebnú podporu na kompletné uzdravenie.

9. Zvýšiť povedomie o príčinách a o dôsledkoch sexuálneho zneužívania prostredníctvom iniciatív v rámci permanentnej formácie biskupov, rehoľných predstavených, klerikov a pastoračných pracovníkov.

10. Pripraviť kroky pastoračnej starostlivosti o komunity ranené zneužívaním a kajúce a nápravné programy pre vinníkov.

11. Upevniť spoluprácu so všetkými ľuďmi dobrej vôle a pracovníkmi masmédií, aby sa mohlo rozoznávať a odlíšiť pravé prípady od falošných, obvinenia od očierňovaní, na vylúčenie pomsty a podsúvania, klebiet a diskreditácie (porov. Príhovor Rímskej kúrii, 21. dec. 2018).

12. Zvýšiť minimálny vek pre manželstvo na 16 rokov.

13. Stanoviť opatrenia, ktoré usmernia a uľahčia účasť laických odborníkov na vyšetrovaniach a na rôznych stupňoch súdneho konania v kanonických procesoch týkajúcich sa sexuálneho zneužívania alebo zneužitia moci.

14. Právo na obhajobu: treba chrániť podľa prirodzeného i kánonického práva aj princíp prezumpcie neviny, kým sa nepreukáže vina obvineného. Preto sa treba vyhnúť zverejňovaniu zoznamov obvinených, aj zo strany diecéz, pred predbežným prešetrením a definitívnym rozsudkom.

15. Dodržiavať tradičný princíp úmernosti trestu vzhľadom na spáchaný trestný čin. Uznášať sa o tom, že kňazi a biskupi vinní zo sexuálneho zneužívania maloletých opustia verejný úrad.

16. Zaviesť pravidlá vzťahujúce sa na seminaristov a kandidátov na kňazstvo a rehoľný život. Pre týchto zaviesť programy počiatočnej i permanentnej formácie na upevnenie ich ľudskej, duchovnej a psychosexuálnej zrelosti, ako aj ich medziľudských vzťahov a ich spôsobov správania.

17. Vykonávať u kandidátov na kňazstvo a na rehoľný život psychologické hodnotenie zo strany kvalifikovaných a akreditovaných odborníkov.

18. Určiť predpisy upravujúce presun seminaristu alebo rehoľného ašpiranta z jedného seminára do iného, ako aj kňaza alebo rehoľníka z jednej diecézy či kongregácie do inej.

19. Sformulovať kódexy správania záväzné pre všetkých klerikov, rehoľníkov, služobný personál a dobrovoľníkov, na vymedzenie primeraných hraníc v osobných vzťahoch. Špecifikovať nevyhnutné požiadavky na personál a dobrovoľníkov, a overovať ich trestný register.

20. Ilustrovať všetky informácie a dáta o nebezpečenstvách zneužívania a jeho účinkoch, o tom, ako rozpoznať znaky zneužívania a ako nahlásiť podozrenie zo sexuálneho zneužívania. Toto všetko sa má diať v spolupráci s rodičmi, učiteľmi, odborníkmi a občianskymi autoritami.

21. Je potrebné, aby sa tam, kde ešte nie je, zriadil orgán ľahko dostupný pre obete, ktoré chcú nahlásiť eventuálne trestné činy. Ide o orgán s autonómiou aj voči miestnym cirkevným autoritám a zložený z odborníkov (klerikov i laikov), ktorí vedia vyjadriť pozornosť Cirkvi voči tým, ktorí sa v tejto oblasti cítia dotknutí nevhodnými postojmi zo strany duchovných.