Zomrel biskup Ladislav Hučko
Biskup Ladislav Hučko bol vyše dvadsať rokov apoštolským exarchom pre katolíkov byzantského obradu v Českej republike. Snímka: Človek a Viera/Martin Štecher
Vladyka zomrel v Nemocnici na Františku v Prahe po krátkej chorobe vo veku 76 rokov, posilnený sviatosťami.
ZO ŽIVOTA BISKUPA
Ladislav Hučko sa narodil 16. februára 1948 v Prešove v rodine gréckokatolíckeho kňaza. V roku 1966 sa hlásil na Teologickú fakultu v Bratislave, kde ho údajne pre nedostatok miesta neprijali.
Rozhodol sa teda pre štúdium experimentálnej fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Bol veľmi nadaný, skončil s vyznamenaním a v roku 1972 obhájil aj rigoróznu skúšku.
V období rokov 1973 až 1989 žil v Bratislave, kde sa venoval výskumnej práci v oblasti ťažby ropy a plynu. Po páde režimu sa mu otvorili možnosti štúdia teológie. V roku 1992 odišiel študovať na Lateránsku univerzitu v Ríme. Za kňaza bol vysvätený 30. marca 1996.
Po návrate z Ríma v roku 2000 začal vyučovať dogmatickú teológiu na Teologickom inštitúte v Košiciach a zároveň vykonávať duchovnú službu v Geriatrickom centre svätého Lukáša v Košiciach. Pápež Ján Pavol II. ho 24. apríla 2003 vymenoval za apoštolského exarchu pre katolíkov byzantského obradu v Českej republike.
PONOVEMBROVÝ REDAKTOR KN
Vladyka Hučko bol úzko spätý aj s Katolíckymi novinami, v ponovembrovej ére bol jedným z prvých redaktorov.
„Keď konečne v roku 1989 padol režim, hneď som podal výpoveď z miesta, kde som sedemnásť rokov pracoval. Biskup Ján Sokol vtedy hľadal redaktorov do Katolíckych novín, tak som sa prihlásil a nastúpil,“ zaspomínal si biskup v rozhovore pre KN v novembri 2019.
Rád písal o aktuálnych udalostiach, úvodníky, pripravoval aj rozhovory, napríklad s kardinálom Jozefom Tomkom či Chiarou Lubichovou.
DRŽAŤ SA LÍNIE CIRKVI
Jeho odkaz katolíckym médiám, ktorým zakončil rozhovor v roku 2019, zostáva nadčasový. „Držali sme sa pevne cirkevného učenia a línie Svätého Otca.
Brali sme to normálne, že my ako kresťania máme ísť proti prúdu a hlásať Kristovo učenie vhod i nevhod (porov. 2 Tim 4, 2). A to aj s vedomím, že vzbudíme neľúbosť a dokonca odsúdenie od iných síl. S tým však vždy treba počítať. To vždy patrilo k autentickému kresťanstvu.“