Zomrel slovenský výtvarník svetového mena
Vo veku 73 rokov zomrel vo Florencii 6. decembra významný slovenský umelec Stanislav Dusík. Zaoberal sa ilustrátorskou tvorbou, grafikou a voľnou maľbou. Venoval sa tiež freskovej chrámovej výzdobe, maľovaniu oltárnych obrazov a interiérov kostolov.
TK KBS 09.12.2019
Majster Stanislav Dusík bol ocenený okrem iného aj cenou Fra Angelica – Bratislava 2009. Snímka: Peter Zimen
Jeho diela sa nachádzajú v galériách a súkromných zbierkach v mnohých krajinách sveta, napríklad aj v Centre Georges Pompidou či v Louvri v Paríži.
Narodil sa 6. júna 1946 v Boleráze. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vyštudoval pod vedením profesora Vincenta Hložníka maľbu, knižnú ilustráciu a grafické techniky.
Jeho maliarsku tvorbu možno rozdeliť do dvoch kategórií – na komornú maľbu a monumentálnu maľbu, ktorá má prevažne sakrálny charakter. V oblasti grafickej tvorby pracoval takmer vo všetkých technikách, v ktorých prevažujú techniky hĺbkotlačové (suchá ihla, lept, akvatinta, mezotinta).
Svojimi ilustráciami v rozmanitých technikách vyzdobil viac ako dvesto kníh rôznych žánrov. Ako jediný výtvarník – ikonograf bol nominovaný do výskumného tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému výskumu Turínskeho plátna – Sindone.
Bol tiež literárne činný a za knihu Jediné plátno Pravého Majstra získal viacero medzinárodných ocenení.
Od roku 1982 žil vo Florencii, kde pôsobil ako profesor na Akadémii v Cividale a v Scola di restauro.
Narodil sa 6. júna 1946 v Boleráze. Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vyštudoval pod vedením profesora Vincenta Hložníka maľbu, knižnú ilustráciu a grafické techniky.
Jeho maliarsku tvorbu možno rozdeliť do dvoch kategórií – na komornú maľbu a monumentálnu maľbu, ktorá má prevažne sakrálny charakter. V oblasti grafickej tvorby pracoval takmer vo všetkých technikách, v ktorých prevažujú techniky hĺbkotlačové (suchá ihla, lept, akvatinta, mezotinta).
Svojimi ilustráciami v rozmanitých technikách vyzdobil viac ako dvesto kníh rôznych žánrov. Ako jediný výtvarník – ikonograf bol nominovaný do výskumného tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému výskumu Turínskeho plátna – Sindone.
Bol tiež literárne činný a za knihu Jediné plátno Pravého Majstra získal viacero medzinárodných ocenení.
Od roku 1982 žil vo Florencii, kde pôsobil ako profesor na Akadémii v Cividale a v Scola di restauro.