Niektorí trpia kázaním, iní počúvaním

Počul som homílie alebo príhovory, ktoré trvali 30 minút, a prial som si, aby kňaz ešte ďalej pokračoval, pretože to bolo hlboké, trefné a to, čo hovoril, ma posúvalo dopredu.

A zažil som aj také, kde som si prial, aby kňaz po prvej minúte skončil, pretože to bolo úplne od veci. Plné náboženských fráz, ktoré sú pravdivé, ale ten kňaz sa nesnažil preniknúť za obsah a iba tak surfoval po povrchu.

ZÁVISÍ TO OD JEMNOCITU

Poznám ľudí, ktorí sa stále ponáhľajú a všetko vedia, a teda akákoľvek krátka a dobre pripravená homília bude pre nich dlhá. Poznám takých, ktorí si idú chvíľu v chráme vychutnať, stretnúť sa tam s Pánom v pokoji a odniesť si odtiaľ čím viac povzbudenia.

Chcem tým povedať asi to, že neexistuje norma, ktorá by hovorila o tom, aký dlhý má byť príhovor na svätej omši. Skutočne to závisí od jemnocitu kňaza, ktorý si uvedomí, že keď je to svätá omša cez obed, asi to nebude naťahovať, ale povie pár trefných myšlienok, aby ľudia mohli pokračovať na svojej ceste.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že príhovory počas týždňa majú byť kratšie a triezvejšie a počas nedele možno viac rozvinuté. Tak ako obed vo všedný deň nie je vždy s tromi-štyrmi chodmi, ale v nedeľu zasa áno.

Pápež František nás vo všeobecnosti povzbudzuje do stručnosti v príhovoroch, pretože – ako sám hovorí – niektorí trpia tým, že musia kázať, a iní zasa tým, že nás musia počúvať.

DVE RADY

Možno je tu taká otázka, kedy sa my kresťania dostaneme potom k Biblii a k jej hlbšiemu poznaniu. Nájdeme si čas, aby sme sa dokázali ponoriť buď sami, alebo v spoločenstve bratov a sestier do nekonečnej hĺbky Božieho slova aj mimo liturgických slávení?

Ak áno, myslím, že stačia aj krátke príhovory, ale ak nie, mali by sme hľadať cestu, ako otvárať Bibliu bez náhlenia, v pokoji a s prosbou o svetlo Ducha Svätého, ktorý sa nám prihovára v tichu. Na záver dve rady.

Jedna pre veriaci ľud: Nechcite od svojich kňazov, aby spravili zo svätej omše nejaký obedný fast food, pretože ona by sa mala sláviť. Pre nás kňazov? Ktosi múdry povedal, že kňaz sa má na začiatku homílie postaviť na jednu nohu, a  keď ho začne bolieť, mal by končiť. Funguje to. Ľudia budú spokojní a nás nebudú bolieť nohy...