Pomáhajú posväcovať svet

Bežne počujeme výraz „zasvätený život“ a pre mnohých je to synonymum pre život v reholi. V skutočnosti má tento pojem oveľa bohatší význam.

V súčasnom Kódexe kánonického práva (CIC) sa pod ním rozumejú inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života a podľa kánonu 577 v nich zasvätení veriaci plnšie sprítomňujú Ježišov život v jeho rôznych etapách.

Prijatie záväzku

Inštitúty zasväteného života sú rehole a sekulárne inštitúty. Čo majú spoločné? Je to celoživotné, Cirkvou prijaté zasvätenie sa profesiou, prijatím záväzku nasledovať Ježiša Krista životom podľa evanjeliových rád čistoty, poslušnosti a chudoby.

Sľuby, alebo slovníkom CIC „posvätné puto“, majú teda úplne rovnaké. Líšia sa tým, že sprítomňujú inú etapu Ježišovho života. Sekulárne inštitúty na rozdiel od reholí nemajú spoločný život ani diela, ba ani viditeľný identifikačný znak. Sprítomňujú totiž Ježišov skrytý život medzi ľuďmi v Nazarete.

Posväcovať svet

Nie je to nová forma. V roku 1535 založila sv. Angela Merici Spoločnosť sv. Uršule, ktorá je predchodkyňou dnešných sekulárnych inštitútov, ktoré schválil 2. februára 1947 pápež Pius XII. Ako je mnoho reholí, tak je aj mnoho sekulárnych inštitútov, ktoré sa líšia svojou duchovnosťou a zameraním.

Ich význam je dvojaký. Vlastnou prítomnosťou majú posväcovať každú oblasť života, najmä takú, kde nemôžu pôsobiť kňazi a rehoľníci. Svojím „obyčajným“ životom ukazujú, že sa dá žiť naplno podľa evanjelia v bežných podmienkach ľudskej existencie.

Druhý význam je rovnako dôležitý. Majú posväcovať svet zvnútra, teda ich apoštolát je zameraný na pozemské skutočnosti, ktoré majú pretvárať podľa evanjelia.

Na Slovensku pôsobí deväť sekulárnych inštitútov. Viac informácií možno nájsť na www.zasvatenyzivot.info, kde je aj spoločná prezentácia všetkých slovenských sekulárnych inštitútov.