Ukrižovanie zobrazujeme podľa evanjelií

Kríž odkazuje na ukrižovanie Ježiša Krista tak, ako to uvádzajú novozákonné evanjeliá (porov. Mt 27, 1 – 55; Mk 15, 1 – 41; Lk 23, 1 – 46; Jn 19, 1 – 38). Kríž je symbol utrpenia, ale aj znamenie nádeje, ktoré zdôrazňuje odpustenie hriechov a zmierenie Boha s ľuďmi. Pre kresťanov je kríž symbolom víťazstva zmŕtvychvstalého Pána nad smrťou, keď je smrť definitívne porazená a z dreva kríža sa rodí nový život.

Na kríži sa odohral hlavný okamih zjavenia Božej lásky. V priebehu prvých troch storočí sa kríž nezobrazoval. Jednak preto, že v tomto období bol ešte kríž bežným nástrojom popráv a zároveň Cirkev tohto obdobia mala negatívny postoj k obrazom (výjavom). Prvé kresťanské spoločenstvá sa zobrazeniu trpiaceho Krista vyhýbali.

UPEVNENÝ KU KRÍŽU

Uctievanie kríža je známe od štvrtého storočia, čo vo veľkej miere súvisí s vládou cisára Konštantína Veľkého, ktorý v roku 313 vydaním Milánskeho ediktu zaručil slobodu vyznania pre všetky náboženstvá v Rímskej ríši, a tak aj Cirkev nadobudla slobodu svojho prejavu a života viery. Trest ukrižovaním sa prestal používať. V období vrcholného stredoveku sa začal zobrazovať kríž s trpiacim Kristom.

Kríže s postavou Ježiša sú známe ako krucifixy. Tento pojem pochádza z latinského cruci fixus – upevnený ku krížu. V období stredoveku sa zobrazuje Ježiš na kríži so skupinami ľudí usporiadanými okolo kríža. V takomto prípade záležalo na tom, na ktorú stranu má Ježiš naklonenú hlavu s tŕňovou korunou. V kresťanskom umení existuje mnoho podôb zobrazenia umučenia Krista na kríži.

Na niektorých krížoch nachádzame pod korpusom zobrazenú lebku so skríženými hnátmi, ktoré odkazujú na Golgotu. Za zmienku stojí zobrazenie nôh, ktoré sú na latinských krucifixoch pribité jedna na druhej, kým napríklad na východných ortodoxných krucifixoch má Ježiš Kristus obe nohy pribité vedľa seba.

Súčasťou zobrazenia je aj tŕňová koruna, ktorá tiež u východných kresťanov na kríži chýba. Východní ortodoxní kresťania oveľa radšej zobrazovali víťazného vzkrieseného Krista, oblečeného do rúcha, ktorý akoby vstával z kríža, sprevádzaný lúčmi svetla.

DOBRE VIDITEĽNÝ

Všeobecné smernice Rímskeho misála v piatej kapitole hovoria o zariadení a výzdobe kostolov na slávenie Eucharistie a formulujú záväzné usmernenie: „Na oltári alebo v jeho blízkosti má byť kríž s  podobou ukrižovaného Krista, dobre viditeľný zhromaždenému ľudu. Je osožné, aby takýto kríž zostával blízko oltára aj mimo liturgického slávenia, aby sa tak myseľ veriacich obracala na spásonosné Pánovo umučenie“ (b. 308).

Pápež Benedikt XVI. vnímal kríž s ukrižovaným Pánom ako spoločný orientačný bod, na ktorý sa sústreďuje zrak ľudí aj kňaza. Ukrižovaný Kristus je neustále prítomný vo svete a v živote každého z nás. Stojí po našom boku, keď sa tešíme, modlíme, ale je s nami aj pri našom zlyhaní. Neopúšťa nás, lebo kríž vyjadruje plnosť jeho lásky voči jednotlivcovi a celému ľudstvu. Na kríži dáva Ježiš celý svoj život ako svoj najväčší dar.

BIBLICKY VERNÉ

Zobrazenie umučenia Krista na kríži má akceptovať postavu trpiaceho Krista a celkovú kompozíciu. Stvárnenie má byť biblicky verné a zrozumiteľné každému, kto sa na kríž pozerá. V primeranej miere scéna umučenia akceptuje emocionálny výraz trpiacej postavy Krista. Hoci neexistuje presne definovaný predpis na zobrazenie umučenia Krista na kríži, je dôležité pamätať na úctu a citlivý prístup k tejto téme, aby sa posilňovala úcta ku Kristovmu krížu, na ktorom zomrel za spásu sveta.