V nežnosti je zabalená láska

Svätý Otec má často prekvapivé vyjadrenia. Používa slová, ktoré sú ľudové, ľahko pochopiteľné a blízke človeku. Aj Pána Boha opisuje vlastnosťami, ktoré sa vymykajú z ťažkých teologických traktátov či filozofických definícií.

Predstavuje ho slovami, ktoré sú nám milé a veľmi blízke. Robí to vedome, pretože vie, že človek už má s týmito „ľudskými“ slovami a vlastnosťami radostnú skúsenosť a „nájsť“ ich v Pánovi mu veľmi pomáha uvedomiť si, aký dobrý je náš Boh. Jedným z týchto termínov je aj slovo nežnosť.

NEŽNOSŤ ŠEPKÁ

Predstavme si mamku, ktorá si k lícu nežne túli svoje dieťa. Koľko miloty je v tom. Ako nádherne sa nastavilo srdce matky i srdce dieťaťa na tú istú „zaľúbenú melódiu“. Pri čistom bozku je tiež vždy prítomná nežnosť. A nežný úsmev nezraňuje, ba človek mu ako slnku nastavuje tvár.

Nežnosť zjemňuje dušu a celý človek sa ňou nastavuje na lásku. Pri nežnom dotyku sa nekričí, ale šepká a  čosi jemné sa uvoľňuje v duši, takže mnohým stekajú až slzy po líci. Nežnosť je znamenie, že nás ktosi má skutočne rád. A tiež je to signál pre druhého, že ho máte radi. V nežnosti je totiž „zabalená“ láska.

NEŽNÝ BOH

Ktosi múdry povedal, že nábožnosť je nežnosť k Bohu. Pravda je i to, že aj nás Boh miluje cez nežnosť. Náš Boh sa prejavuje ako nežný hneď pri stvorení človeka – nežne pobozkal Adama a vdýchol do neho život, dušu. Aj Eliášovi sa zjavil ako nežný Boh – nebolo to vo víchrici ani v zemetrasení, ale v tichom lahodnom šume.

Žalmista zase spieva, že Boh si nás túli k sebe ako matka dieťa vo svojom náručí. Aj márnotratný syn sa vracia k Otcovi, ktorý ho bozkáva a nežne túli k sebe. To isté robí Ježiš so stratenou ovečkou. A prezrádza nám, aký nežný vzťah má k Bohu. Volá ho Abba – Otecko.

VÝZVA BYŤ NEŽNÝ

Ak je Boh taký nežný, je to pre nás výzva nešetriť na nežnosti. Prečo? Pri nežnosti sa stávame deťmi. Zabúdame na svoju „veľkosť“, majestátnosť, dôležitosť a nadväzujeme vzťah od srdca k srdcu. A vtedy z toho malého pokorného srdca vyviera čistá láska, ktorá napĺňa druhého pokojom, dobrotou, srdečnosťou.

Nežnosť je teda láska, ktorú cítiť v slove, ale vyjadruje sa aj gestom, pohladením, pohľadom či láskyplnou prítomnosťou. Nežnosť vyviera z lásky a živí sa tichom a pokojom. Každý dobrý skutok by mal byť obalený do nežnosti a takto servírovaný druhým. Vtedy mu ľudia viac rozumejú. Dnešný človek nutne potrebuje nežnosť.

Potrebuje ju, aby sa cítil milovaný, aby ňou vyhnal zo srdca samotu, ktorú mu svet nalieva do duše ako drsné prívalové vlny.

V BOŽOM NÁRUČÍ

Svätý Otec vie, kde majú dnes ľudia bolesti, preto nám často pripomína, aby sme konali skutky nežnosti. Upozornil na to i pri stretnutí s tými, ktorí pracujú s ľuďmi bez domova v Ríme. Pozeráte pri dávaní milodaru chudobnému nežne do očí, dotknete sa ho nežne, pýta sa nás pápež František.

Vie totiž, že prejav nežnosti je cennejší než milodar, ktorý chudobnému dávame. Lebo ide o duchovný dar, v ktorom sa súcití s utrpením druhého, dáva sa mu nádej i odvaha ťahať svoj batoh ťažkostí ďalej. Na svetovom stretnutí detí všetkým odporúčal, akí musíme byť v  našom vzťahu s  Bohom: „... v bezpečí, v Božom náručí ako dieťa v náručí svojej matky“. Vlastne citoval časť 131. žalmu, ktorý hovorí, aby sme v živote prežívali, že nás Boh miluje. Verte, skutočne ide o najdôležitejší životný pocit.