Ak sa cítime bezmocní, zmocnime sa sami seba

Uvedomili sme si, že život a svet nie je vôbec predvídateľný a bezpečný. To sme síce zažili už počas koronapandémie, ale teraz začíname vnímať strach o život z perspektívy vojenského ohrozenia. Čo to robí s nami, s našou psychikou, emóciami, ale aj vierou?

Každú traumu prežívame intenzívnejšie, ak vieme, že je za ňu zodpovedný niekto konkrétny, ako keď vinníka nepoznáme. Tí, ktorí ju zažívajú na vlastnej koži, riešia existenčné otázky. Ale aj ľudia na Slovensku pociťujú úzkosti z vojny, ktorá prebieha hneď za našimi hranicami.

Pri vojne si totiž uvedomujeme, že nemáme veci pod kontrolou. Strácame pocit bezpečia a zároveň absentuje základná istota, z čoho pramenia úzkosti. Týka sa to rovnako detí aj dospelých.

PRIRODZENÉ REAKCIE

Ukážme si, čo máme v moci my. Čo sa týka vojny, cítime sa bezmocní, ale je v našej moci ovládnuť aspoň to, ako budeme na situáciu reagovať. Psychológovia zistili, že na záťažovú situáciu ľudia reagujú v podstate tromi základnými spôsobmi. Po anglicky fight, flight a freeze.

Teda že so stresovou situáciou buď začneme bojovať, alebo z nebezpečenstva unikneme, alebo zostaneme zamrznutí a nedokážeme reagovať. Žiadna z opísaných reakcií nie je ani dobrá, ani zlá. Jednoducho každý z nás nejako reaguje.

No ak zistíme, že naša reakcia v danej situácii nie je adekvátna, môžeme ju zmeniť. Existujú stratégie na zvládnutie stresu. Buď sú zamerané na riešenie problému, alebo na zvládanie emócií.

Preto je veľmi dôležité rozprávať i o negatívnych pocitoch. Či už s blízkymi, rodinnými príslušníkmi, alebo s odborníkmi. Tým dokážeme uvoľniť napätie, ktoré sa v nás môže nahromadiť.

ČO MÔŽEME UROBIŤ

Hoci sa spočiatku môžeme cítiť bezmocní, určite to úplne tak nie je. Môžeme si napríklad spomenúť, ako sme reagovali v inej stresovej situácii a čo nám ju pomohlo zvládnuť.

Táto analógia nám dodá odvahu a uvedomíme si, že aj keď nemáme v moci, či vojna bude pokračovať alebo nie, máme v moci aspoň svoje správanie. V situácii ohrozenia života si začíname viac vážiť drobnosti, ktoré sme doteraz prehliadali, či bežné denné aktivity, pri ktorých by sme mali vytrvať.

V našich rukách je dopriať si dosť spánku, zdravú stravu, pohyb, prácu, môžeme pestovať záľuby, venovať sa rodine, vyhľadať sociálnu oporu, modliť sa. Častým žrútom vnútorného pokoja je neustále sledovanie situácie na fronte.

Preto hoci nemôžeme mať pod kontrolou vojnu, majme pod kontrolou aspoň naše sledovanie správ. Veď ešte viac ako inokedy potrebujeme nájsť pokoj vo svojom vnútri.