Dokonalosť verzus jedinečnosť

Cena a hodnota každého človeka je fakt a nezameniteľná realita. Keď hovoríme o sebaprijatí, v prvom rade je dôležité uvedomiť si, že hodnota človeka spočíva v jeho jedinečnosti a nie v dokonalosti.

Aj keď s niečím nie som u seba ja alebo moje okolie spokojný a možno ani nie som na niektoré svoje vlastnosti hrdý, je potrebné si uvedomovať, že som hodnotná bytosť.

Ukotvenie v tejto realite mi prináša istotu, že nemusím napríklad viac a viac pridávať na výkone ani každý svoj skutok či rozhodnutie vysvetľovať či niečo skrývať.

MAŤ RÁD SÁM SEBA

Čo si teda cením, keď vnímam a prežívam svoju hodnotu? Cením si seba samého vo svojej jedinečnosti a autenticite, že smiem byť práve taký, aký som.

Toto zažívam vtedy, ak som sebou a svojím okolím braný vážne v tom, čo je mi vlastné – čo mám rád, čo sa mi páči, čo ma baví a teší, ale aj v tom, na čo sa hnevám, čo ma presahuje, čo mi nejde a podobne.

Ak sa človek prijíma taký, aký je, má voči sebe súcit, rozumie, prečo cíti strach, hnev alebo zmätok, dokáže v náročných životných situáciách prijať seba samého láskyplne, v porozumení.

Zároveň berie sám seba vážne, dokáže sám seba povzbudiť a podporiť, rešpektovať svoju individualitu, vnímať ju ako niečo cenné. A tak dokáže aj rešpektovať a prijímať druhých. Smieť byť sám sebou prichádza v prvom rade zvnútra, pretože nakoniec ja som ten, kto voči sebe zaujíma postoj.

JEDINEČNOSŤ A AUTENTICITA

Zdravý rozvoj človeka sa spája s prijatím a hľadaním spôsobu, ako sa vyrovnať s vlastnou nedokonalosťou, omylnosťou, tienistými stránkami a nedostatkami, ktoré sú typicky ľudskými charakteristikami.

Prijatie našej nevhodnej reakcie, vlastná neschopnosť zaujať adekvátnu odpoveď a stanovisko na položenú otázku, prežívanie strachu, či mám potrebné danosti na vykonanie zverenej úlohy, ale aj prijatie toho, že sa môj dobrý úmysel nemusí automaticky dobre pochopiť a že v novej situácii znova zareagujem neprimerane...

To všetko ma pozýva k skutočnosti, že ani ja nemám len príjemné a pozitívne vlastnosti a schopnosti. A tak prijatie svojho vlastného ja umožňuje človeku, aby sa lepšie spoznal, aby sa mohol rešpektovať a napokon sa mal rád práve taký, aký je.

Keď viem, kto som, a mám istotu, že môžem byť práve taký, aký som, potom môžem žiť svoj vlastný a slobodne zvolený život, môžem žiť svoju jedinečnosť a autenticitu.

Ak si však seba samého nevážim a nie som pre seba hodnotou, prinášam do svojho života zahanbenie, závislosť, osamelosť a vnútornú prázdnotu.

PRIJATIE VLASTNEJ HODNOTY

Človek, ktorý sám seba neakceptuje a neprijíma sa taký, aký je, nemôže byť tým, kým naozaj je – so všetkými pozitívnymi aj negatívnymi stránkami.

Často sa potom stáva, že nevedome žije mimo seba, uteká od seba, nedokáže sám so sebou vydržať, a tak žije neustále u iných ľudí, vo výkone, v materiálnom zabezpečovaní, vyhľadáva rôzne formy rozptýlenia a zábavy a následne to vedie k tomu, že sa nedokáže mať rád.

Takýto človek si svoju ťažkú situáciu môže ešte zhoršiť tým, že sa sám so sebou škaredo rozpráva, nadáva si, negatívne o sebe zmýšľa alebo vyvíja na seba tlak neprimeranými očakávaniami.

Sebaprijatie napomáha pocitu vlastnej hodnoty. Človek, ktorý prijíma seba, má pozitívny, láskyplný vzťah k sebe, je sám sebe hodnotou a vníma sám seba ako cennosť. Zakončím slovami Viktora Emila Frankla, ktorý hovorí, že „nezmyselný život je život bez seba“.