Ježiš odporúča napomenúť medzi štyrmi očami

Problém, ktorý uvádzate, je vážny, ale zároveň veľmi citlivý. Skôr než by som odpovedal na otázku, považujem za potrebné rozdeliť uvedené skutočnosti do dvoch rovín.

Ježišov pohľad

Prvá vec je, či je z pohľadu kresťana povinnosť upozorniť druhého na hriech. Vo Svätom písme je niekoľko statí, kde sa hovorí o napomenutí blížneho ako o skutku milosrdenstva, ktorým ho môžeme doslova zachrániť. V prípade takzvaného bratského napomenutia Ježiš Kristus dokonca uvádza presný poriadok, ako má človek postupovať (porov. Mt 18, 15 - 17).

Skôr než človek pristúpi k tomu, že blížneho napomenie, je dobré zvážiť, či napomenutie prinesie úžitok alebo bude len rozbuškou ku konfliktu, pretože blížny by sa mohol ešte viac uzavrieť a nenapraviť svoj život. Napomínať bezpodmienečne by však mali tí, ktorí sú nositeľmi autority (rodičia, kňazi, biskupi, nadriadení a podobne), aby sa ich prípadné mlčanie nepovažovalo za tichý súhlas s hriechom.

Vždy je však dobré pripraviť sa modlitbou, aby slová napomenutia padli do úrodnej pôdy srdca blížneho. Toľko, čo sa týka napomínania ako takého, aj keď by sa dalo túto tému rozvinúť podstatne širšie.

Kľúčová je však otázka, či to oznámiť jeho manželke. Skúsme sa najprv zamyslieť nad tým, čo to vlastne znamená posunúť niekomu nejakú informáciu a aký to môže mať efekt. Ľudská komunikácia nie je samoúčelná. Žiaľ, žijeme v dobe masívneho nadužívania, zneužívania, manipulácie a devalvácie slova.

Rozvojom moderných komunikačných technológií a hlavne tým, že sú neustále poruke, posunuli sme sa do stavu, že dostatočne nevážime význam slov, a tým ani informácií, ktoré sprostredkujú. Sociálne siete sú plné dôkazov devalvácie slova a informácie. Niektoré telefonické hovory, ktoré si nechtiac človek vypočuje, sú potvrdením toho, že veľmi často hovoríme, len aby sme hovorili.

Čo je, samozrejme, nesprávne využitie slova a jazyka ako takého. Komunikácia nie je samoúčelná. Čiže cieľom hovorenia nie je hovorenie, aj keď sa to dnes často tak javí. Ľudská komunikácia má svoj jasný zmysel a cieľ a tým je budovanie medziľudských vzťahov a spoločenstva.

Byť rozvážny a citlivý

Ak sa teda dostaneme k jadru problému, treba si položiť veľmi úprimne otázku, čo sledujete a čo môžete dosiahnuť tým, že svojej priateľke oznámite, že jej manžel bol neverný. Dá sa predpokladať, že to môže vážne narušiť ich vzájomný vzťah. Možno namietať, že ani teraz nie je, minimálne z jednej strany úprimný, keďže je tam nevera manžela.

Takéto zistenie však väčšinou prináša do vzájomného vzťahu manželov rany, ktoré sa veľmi ťažko, ak vôbec odpúšťajú. Ak si to aj odpustia, neraz, pri prvej hádke, sa to vytiahne ako zbraň proti partnerovi. Navyše aj jeden ojedinelý skutok, ktorý sa možno už nikdy viac nezopakuje, sa môže stať dôvodom na podozrenie, ktoré v človeku drieme a prekvapí ho vtedy, keď to najmenej čaká a potrebuje.

Otázka, či túto informáciu „posunúť“ priateľke, by sa dala postaviť takto: Touto informáciou vzťah manželov zlepším, napravím a ich dôveru posilním, alebo skôr naopak? Ak navyše nejde o trvalý vzťah nevery (čo sa z otázky nedá vydedukovať), ale skôr o ojedinelé zlyhanie, negatívne následky vo vzťahu by mohli byť oveľa horšie než samotné zlyhanie.

Ak sa manžel vašej priateľky dopustil nevery, je to ťažké previnenie. Bolo by správne, ak predpokladáte, že by to prijal, medzi štyrmi očami ho napomenúť a dohovoriť mu, aby si uvedomil, že jeho hriech neubližuje iba jemu, ale aj jeho manželke a celej rodine, nehovoriac o žene, s ktorou sa nevery dopustil.

Treba však naozaj zvážiť, či by takáto informácia manželstvu vašej priateľky pomohla alebo by ho mohla vážne narušiť. Čím však celú vec nikdy nemôžete pokaziť, práve naopak, je modlitba za neho a ich vzájomný vzťah.