Ježiš pozýva na vytrvalé nasledovanie

Predsavzatia a sebazápory k Pôstnemu obdobiu patria. Koniec-koncov, mali by byť súčasťou kresťanského života, veď v podstate ide o požiadavku nasledovania Krista: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 24).
Štefan Vícen 24.02.2022
Ježiš pozýva na vytrvalé nasledovanie

Pôst by sme si nemali mýliť s diétou. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Ako je to z duchovného pohľadu so sebazáporom a predsavzatiami v Pôstnom období? Je vôbec nutné si ich dávať, keď ich pravdepodobne nedodržíme?

SILVIA, ZÁPADNÉ SLOVENSKO

Veľmi dobre vieme, ako to s našimi predsavzatiami a sebazápormi býva. Často zostávajú nesplnené, neuskutočnené.

SPRÁVNA MOTIVÁCIA

Príčina neúspechu spočíva v tom, že na ich dodržiavanie a uskutočnenie mávame nesprávnu motiváciu. Najčastejším dôvodom, prečo sa ľudia obmedzujú napríklad v jedle, je, že nie sú spokojní s tým, ako vyzerajú a ako sa cítia. V samotnom rozhodnutí pre diétu však môže byť vážny problém.

Z môjho sebazáporu sa stane taká malá nenápadná modla. Namiesto toho, aby som cítil radosť z oslobodenia, celý môj život začne zamestnávať jedlo, spôsob jeho prípravy, jedenia, kontrola množstva kalórií, výsledku na osobnej váhe.

Pokiaľ sa k tomu pridá nenávisť k vlastnému telu, k svojmu vzhľadu, túžba dobre vyzerať, byť obdivovaný, tak je len krôčik k závažnému ochoreniu poruchy príjmu potravy, akým je mentálna anorexia či bulímia.

PREDSAVZATIA

Keď sa Pána Ježiša pýtali, prečo sa jeho učeníci nepostia, odpovedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť“ (Mk 2, 19 – 20).

Odporúčal by som nedávať si predsavzatia len tak pre nič za nič alebo aby sme sebe a druhým niečo dokázali a mali dobrý pocit. Práve tento prístup nás môže priviesť k hriechu lenivosti v jeho pravom význame.

Lenivosť (lat. acedia) nepatrí medzi sedem hlavných hriechov preto, žeby bolo také hrozné, keď sa nám niečo nechce urobiť a odložíme to na neskôr. Lenivosť je vo svojej podstate neochota žiť.

Ak sa mi nedarí napĺňať žiadne predsavzatia, nemám dosť vytrvalosti a chuti bojovať, tak môžem upadnúť do stavu lenivosti, čiže neschopnosti žiť. Obrazne povedané, sedím v okne, pozerám von, ako sú všetci šťastní, ako naplno žijú svoje životy, závidím im, ale sám toho nie som schopný, lebo som rezignoval.

Zapierajme sa teda preto, že žijeme vo svete, v ktorom „nám ženích bol vzatý“, aby sme sa s ním naplno mohli radovať v jeho kráľovstve. To je tá najlepšia motivácia k životu. Predsavzatia sa najlepšie dodržiavajú pri správnej motivácii.

Ako príklad uvediem spoločenstvo rodičov z Komunity Cenacolo. Ich deti sú v komunite, kde si musia mnohé odriekať. Rodičia sa vôbec nepotrebujú niečoho zriekať, ale robia to preto, aby aj oni prežívali zápas o život, ktorý bojujú ich deti.

VYTRVALOSŤ

Nikde nie je napísané, že keď moje obrovské odhodlanie stroskotá, musím rezignovať, povedať si, že to nemá význam a dať sa znechutiť. Žiaden vrcholový športovec sa ním nestal len preto, že mal veľké sny a túžby, ale predovšetkým vďaka námahe a drine, ktorú do ich uskutočnenia vložil.

LÁSKA, ODVAHA, OBETA

V súčasnosti žijeme život, ktorý by sme mohli nazvať instantný. Všetko by sme chceli získať, dosiahnuť, mať bez námahy a najmä rýchlo, už aj, hneď. Ako keď si do šálky nasypeme polievku v prášku. Zalejeme horúcou vodou a obed je hotový. V živote to tak ale nejde.

Nič na svete, čo je ľahko dosiahnuteľné, nemá hodnotu. Pán Ježiš veľmi dobre vie, koľko pascí a nástrah na nás v pozemskom živote čaká. Preto nás pozýva na vytrvalé a odhodlané nasledovanie.

Nie je dôležité, koľko z predsavzatí sme splnili a koľko sebazaprení uskutočnili. Dôležité je, koľko lásky, odvahy a obety vložíme do jeho nasledovania, do toho, aby sme žili naplno.