Krása liturgie je pravda o Božej láske

Obetný stôl je súčasťou svätyne a symbolizuje Krista, pričom sa považuje za centrum a srdce chrámu – je na ňom slávená Kristova obeta, obeta svätej omše, pri ktorej Ježiš Kristus prichádza do nášho spoločenstva v Oltárnej sviatosti, vo sviatosti lásky.

Je isté, že slávenie takejto vznešenej udalosti s dosahom na každého človeka si vyžaduje, aby pohľad veriaceho človeka na oltár nebol ničím rušený. Pápež Benedikt XVI. hovorí: „Krása medzi tým, čo veríme, a tým, čo slávime, sa osobitným spôsobom prejavuje v teologickej a liturgickej hodnote krásy.“

Liturgia totiž, a  napokon celé kresťanské zjavenie, má vnútorný vzťah s  krásou: je veritatis splendor – jas pravdy. Slávenie liturgie pripomína veľkonočné tajomstvo, ktorým nás sám Kristus priťahuje k sebe a pozýva nás do spoločenstva s ním.

KRÁSA LITURGIE

Krása liturgie „nie je iba estetizmus, ale spôsob, akým nás zasahuje pravda o Božej láske v Kristovi, ako nás uchvacuje a umožňuje nám vyjsť zo seba samých a nechať sa pritiahnuť k nášmu pravému povolaniu: láske“ (SC, b. 35).

Pápež Benedikt XVI. v posynodálnej apoštolskej exhortácii Sacramentum caritatis vysvetľuje: „Veľmi dôležitá zložka posvätného umenia je iste architektúra chrámov, v ktorých musí vynikať jednota medzi prvkami, vlastnými presbytériu: oltár, kríž, svätostánok, ambóna, sedes. V tomto ohľade treba pamätať, že cieľ sakrálnej architektúry je ponúknuť Cirkvi, sláviacej tajomstvá viery, najmä Eucharistiu, najvhodnejší priestor na primeraný priebeh liturgickej činnosti“ (SC, b. 41).

V tomto kontexte pápež Benedikt XVI. nadväzuje na náuku Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý v konštitúcii Sacrosanctum concilium hovorí o  dôstojnosti sakrálneho umenia, ktoré je vrcholom v prejavoch náboženského umenia.

Takto chápané výtvarné prejavy „sa zameriavajú na nekonečnú Božiu krásu, ktorú majú nejakým spôsobom vyjadriť v ľudských dielach, a sú tým viac zasvätené Bohu, jeho chvále a sláve, čím viac majú za cieľ iba to, aby svojimi dielami čo najviac prispeli k nábožnému zameraniu ľudských myslí na Boha“ (SC, b. 122).

KONŠTITUTÍVNY PRVOK

Je zrejmé, že umelecké diela sú umiestnené v Božom chráme s istým a jasným zámerom: podporiť sústredenosť intelektu veriaceho človeka na Božiu prítomnosť. Podobne ani kvetinová výzdoba nemá výpovednú hodnotu v jej samotnom prevedení, ale má korešpondovať s centrálnou udalosťou, ktorá sa uskutočňuje v liturgickom slávení.

Z tohto dôvodu aj kvety majú dotvoriť skôr vedomie krásy Boha ako samotnú atmosféru liturgického priestoru. Pripomíname slová Druhého vatikánskeho koncilu: „S osobitnou starostlivosťou dbala Cirkev o to, aby posvätné predmety boli svojou dôstojnosťou a krásou na ozdobu bohoslužby. Pritom pripúšťala také zmeny v materiáli, vo forme i výzdobe, ktoré v priebehu čias prinášal rozvoj techniky“ (SC, b. 122).

Na záver chceme poukázať na skutočnosť, že architektúra, umelecké diela či kvetinová výzdoba nie sú iba dekoratívne prvky, s ktorými sa stretávame pri liturgii. Krásno je konštitutívny prvok, pretože je atribútom samého Boha a jeho zjavenia.

Takto formulovaná pravda nám umožňuje hlbšie si uvedomiť, akú pozornosť máme venovať sláveniu eucharistického tajomstva a prečo nemá byť kontinuálnosť našej prítomnosti v chráme a pohľadu na centrálny obetný stôl ničím narúšaná.