Krížik je znakom eucharistického požehnania

V Benedikcionáli z roku 2007 sa píše: „Boh je prameň každého požehnania. Človek potrebuje požehnanie. Túži po zdraví, hodnotách, šťastí. Ježiš Kristus je plnosť požehnania. Žehnal deti a požehnával chlieb.

Cirkev je nositeľka milosti požehnania v mene Ježiša Krista. Cez požehnanie sa Kristus približuje k ľuďom. Každé požehnanie je oslava Boha a prosba zo strany človeka.“

Je určené, že vysluhovateľom požehnania je na prvom mieste biskup, kňaz a diakon. Ešte v skoršom vydaní knihy obsahujúcej zbierku požehnaní je nasledujúce:

„Akolytom a lektorom, ktorí na základe im udeleného ustanovenia plnia v Cirkvi osobitnú úlohu pred ostatnými laikmi, sa dáva právom splnomocnenie udeľovať niektoré požehnania, a to podľa úsudku miestneho ordinára.

Aj ostatní laici, muži a ženy, na základe všeobecného kňazstva, ktoré dostali v krste a v birmovaní, za istých podmienok a podľa úsudku miestneho ordinára môžu sláviť niektoré požehnania“ (Benedikcionál, 1984).

Cirkev sa tak má osobitne starať o pokrstené deti, ktoré ešte neboli sviatosťou birmovania a Eucharistie plne uvedené do kresťanského života (porov. Slávenie svätej omše za účasti detí).

Cirkev nasleduje Ježiša

Cirkev verná svojmu Učiteľovi, ktorý deti objímal a požehnával (porov. Mk 10, 16), práve za týchto okolností ich nemôže ponechať iba samy na seba.

Hneď po Druhom vatikánskom koncile, najmä však na prvej biskupskej synode v Ríme roku 1967, v konštitúcii o posvätnej liturgii Sacrosanctum concilium sa hovorí o prispôsobení liturgie rôznym skupinám. Cirkev začala hľadať možnosti, ako deťom uľahčiť ich účasť na liturgii.

Pri tejto príležitosti predseda Rady pre uskutočnenie konštitúcie o posvätnej liturgii výslovne vyhlásil, že tu síce nemôže ísť „o vytvorenie nejakého zvláštneho obradu, ale skôr o to, aby sa niektoré prvky ponechali a aby sa vybrali vhodnejšie“ (Slávenie svätej omše za účasti detí).

Po tom, čo všeobecné smernice Rímskeho misála z roku 1969 presne stanovili všetko, čo sa týka slávenia Eucharistie za účasti ľudu, kongregácia začala zostavovať smernice pre omše za účasti detí ako akýsi doplnok všeobecných smerníc. Vyhovela tak opakovaným žiadostiam z celého katolíckeho sveta.

Na práci sa zúčastnili odborníci, muži i ženy, takmer zo všetkých národov. Bol vydaný doplnok misála - Slávenie svätej omše za účasti detí. V Ríme vyšiel v roku 1982 a slovenský preklad v roku 1988.

Požehnanie služobníkmi Eucharistie

Pri svätých omšiach slávených za účastí detí je veľa príležitostí, keď kňaz môže pozmeniť texty svätej omše a prispôsobiť ich deťom. Keď sú deti prítomné na svätej omši za účasti dospelých, má si kňaz všimnúť na svätej omši aj ich prítomnosť.

Je pekné, ak si deti zo slávenia svätej omše odnesú aj eucharistické požehnanie. Niektorí duchovní ponechali toto požehnanie na záver svätej omše. Je to vec názoru.

Vtedy však deti pristupujú samotné ku kňazovi, zatiaľ čo pri rozdávaní svätého prijímania pristupujú spolu s rodičmi, so súrodencami a s ostatnými príbuznými, čo upevňuje rodinu.

Akolytov a mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania treba tiež považovať za služobníkov Eucharistie a požehnania detí formou „krížika“. Požehnanie krížom pri prijímaní je znakom eucharistického požehnania.