Krstní rodičia sú predstaviteľmi prítomnej Cirkvi

Problém sa dokonca objavuje aj na internete a sprevádza ho živá diskusia pýtajúcich sa i tých, čo sa snažia odpovedať. Žiaľ, diskusia nie je vždy vecná a u mnohých odhaľuje náboženskú nevedomosť a odcudzenosť od cirkevného spoločenstva.

Mnohým uniká podstata krstu. Krst považujú za akýsi talizman alebo magický úkon, ktorý má dieťaťu zabezpečiť ochranu a šťastie, alebo ho jednoducho považujú za rodinnú tradíciu či folklór. Farár má podľa nich akceptovať ich vôľu a neklásť požiadavky.

Krst znamená ponoriť sa do Krista

Krstiť – grécky baptizein v preklade znamená ponoriť, pohrúžiť. Pokrstený sa stáva človekom ponoreným
alebo pohrúženým do smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ako hovorí apoštol Pavol:

„Neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim 6, 3 – 4).

Kde sa ale dnes môžeme dotknúť Ježiša Krista tak, aby sme sa doň celí vnorili a získali všetky jeho zásluhy, ktoré pripravil pre nás? Ježiš je prítomný so všetkým bohatstvom spásy v Cirkvi. Krst je teda rovnako sviatosťou viery v Krista, ako aj sviatosťou viery v Cirkev.

Kto chce prijať katolícky krst, prijíma to, čo Ježiš odovzdal Cirkvi: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19 – 20).

Pokrstiť teda nie je magický úkon, ale prijatie celkom nového spôsobu života, ktorým žije Cirkev, a do toho sa treba ponoriť. Cirkev zveruje úlohu voviesť niekoho do nového života niektorým svojim členom. Na prvom mieste sú to rodičia, potom krstní rodičia alebo iní, ktorí spoľahlivo reprezentujú Cirkev.

Zmysluplnosť voľby

Čo z toho vyplýva pri hľadaní vhodných krstných rodičov? Voľba krstného otca alebo krstnej matky sa neriadi prvotne hľadiskami rodinnej alebo spoločenskej blízkosti. Krstní rodičia sú predstaviteľmi prítomnej Cirkvi a viditeľnými prostredníkmi vo vzťahu k spoločenstvu veriacich.

Svojho zverenca zoznamujú so životom miestneho cirkevného spoločenstva, posilňujú ho slovom a príkladom vo viere a v nasledovaní Krista a ochotne mu pomáhajú vo vážnych životných rozhodnutiach. Rodičom tiež pomáhajú pri riešení zložitých otázok výchovy.

Obrady krstu Katolíckej cirkvi udávajú tri vlastnosti, ktoré má mať krstný otec alebo krstná matka. Sú to: dostatočný vek a vyspelosť; prijatie krstu, birmovania a Eucharistie; má byť katolík, ktorý nie je hatený právnymi prekážkami.

Obradová knižka tiež uvádza, že pokrstený v odlúčenej cirkvi alebo v náboženskej spoločnosti, ale veriaci v Krista môže byť spolu s katolíckym krstným otcom alebo krstnou matkou zapísaný ako krstný rodič alebo kresťanský svedok krstu, ak si to prajú rodičia.

Služba krstných rodičov je teda cirkevná a hlboko duchovná a za sľub, ktorý dali pri krste krstenca, že budú nápomocní pri náboženskej formácii, nesú pred Bohom zodpovednosť.

Ak prijímame, že krstný rodič môže správne plniť svoje poslanie, len keď je aktívnym členom Katolíckej cirkvi, môžeme si dať otázku, či je zmysluplné, aby katolík prevzal na seba službu krstného rodiča v Evanjelickej cirkvi a. v.

Na porovnanie

V júni 2001 podpísali dve najpočetnejšie cirkvi na Slovensku – Katolícka cirkev a Evanjelická cirkev a. v. – dohodu o vzájomnom uznávaní krstu. Krst evanjelikov je teda platný a zhodný s obsahom, aký má aj pre katolíkov.

Mohli by sme si myslieť, že aj služba krstného otca alebo krstnej matky je vzájomne akceptovateľná. Evanjelik ako krstný rodič katolíkovi a naopak. Už sme povedali, že dedičom a nositeľom krstného bohatstva je Cirkev s celým jej spôsobom existencie a života.

Prijímajúci krst sa zaúča a zasväcuje do tohto bohatstva krstu a spôsobu života. Jeho učiteľom i svedkom je krstný rodič, ktorý s Cirkvou žije a dôverne ju pozná. Preto sa ten, čo je pokrstený v Katolíckej cirkvi, stáva katolíkom a ten, čo je pokrstený v Evanjelickej cirkvi a. v., sa stáva evanjelikom.

Z toho dôvodu majú obe cirkvi vlastné požiadavky na prijatie za krstných rodičov. O katolíckych sme už povedali. Aké však majú požiadavky v Evanjelickej cirkvi a. v.? Na objasnenie nám poslúži ich cirkevná ústava ECAV.

V bodoch vzťahujúcich sa na krstných rodičov čítame: „Krstní rodičia majú byť zásadne evanjelici a. v. V prípade závažných dôvodov jeden z krstných rodičov môže byť členom inej kresťanskej cirkvi. Krstní rodičia ev. a. v. musia byť pokrstení a konfirmovaní a v prípade manželov – krstných rodičov aj cirkevne sobášení.

Krstní rodičia z inej cirkvi musia byť pokrstení. Krstným rodičom nemôže byť ten, čo nemá pokrstené vlastné deti, alebo deti krstného rodiča ev. a. v. nasledujú vierovyznanie neevanjelického rodiča. Po vekovej stránke za krstných rodičov z ev. a. v. možno prijať člena po konfirmácii.

Ak rodina trvá na krstných rodičoch, ktorí nespĺňajú uvedené podmienky, navrhne kňaz rodine popri týchto krstných rodičoch ďalších spomedzi členov cirkevného zboru, ktorí prijmú túto úlohu menom cirkevného zboru.

Pri skúmaní cirkevnoprávnych predpokladov tých, čo nie sú členmi cirkevného zboru, v ktorom sa krst koná, musia títo predložiť doklady o krste, konfirmácii, prípadne cirkevnom sobáši. Cirkevný zbor modlitebne s konkrétnou pomocou podporuje duchovný rast pokrsteného.“

Otázka, koho zavoláme za krstných rodičov dieťaťa, zamestnáva myseľ rodičov, skôr než sa narodí. Azda aj tieto riadky prispejú k odstráneniu formalizmu a k správnej voľbe krstného otca alebo krstnej matky.