Milosrdenstvo je aj darovať svoj čas

Akákoľvek pomoc kresťana človeku v núdzi má byť vyjadrením čnosti lásky. Skutky lásky a milosrdenstva, telesného či duchovného, sú „sviatostnými znakmi“ našej viery. Patria k jej základným prejavom a do sveta obdarovaného človeka vnášajú Božiu milosť.

Biblických odkazov potvrdzujúcich túto pravdu nájdeme v Starom i Novom zákone mnoho. Čo je však v konkrétnom okamihu a pri konkrétnej osobe ozajstný, efektívny skutok milosrdenstva?

Náš cieľ nemá byť len krátkodobá pomoc, ale komplexná. Tá má zahŕňať zmenu celej životnej situácie núdzneho, ako ekonomickej, tak i duchovnej.

PROSTRIEDOK NA ZMENU

Názory na to, či dávať jednej skupine núdznych – ľuďom bez domova – finančnú hotovosť, sa rôznia a zrejme nie je možné načrtnúť univerzálne pravidlo.

Skúsenosť charitatívnych a terénnych pracovníkov hovorí, že vysoké percento ľudí bez domova nevie s hotovosťou správne narábať a takto získané prostriedky nenapomáhajú zmene ich celkovej životnej situácie.

Preto odporúčajú pomoc iného rázu, napríklad nákup potravín, oblečenia, zabezpečenie nocľahu (formou predplatenia bývania), hygienických potrieb a podobne.

Finančnú podporu je istejšie poskytnúť tým charitatívnym organizáciám, ktoré ponúkajú odbornú pomoc ľuďom bez domova vďaka spolupráci so špecialistami v oblasti psychológie, sociálnej práce či práva.

VYPOČUŤ SI ČLOVEKA

Samozrejme, je vecou náležitého rozlišovania, či človek s nedostatkom finančnej hotovosti ju z nejakého dôvodu naozaj urgentne nepotrebuje. To sa však dá len vtedy, keď sa naša ochota vykonať skutok telesného milosrdenstva spojí s ochotou vykonať aj skutok duchovného milosrdenstva.

Skutok duchovného milosrdenstva znamená napríklad darovať núdznemu svoj čas, ochotu dať sa voviesť do spletitých okolností jeho životného príbehu.

PRIŠIEL JEŽIŠ

Netreba zabúdať ani na postoj viacerých svätých, ktorí malou finančnou čiastkou prispievali aj tým ľuďom, o ktorých bolo zrejmé, že ju nepoužijú správne. Robili tak vo vedomí, že peniaze dávajú Ježišovi v nich. Nechceli totiž, aby sa udialo to, o čom hovorí príhoda zo života blahoslaveného Piera Giorgia Frassatiho.

Tento moderný muž  všetko, čo mal vo vrecku, obetoval pre druhých. Keď mal sedem rokov, bol totiž svedkom toho, že jeho otec poslal preč opitého žobráka, ktorý prišiel prosiť o chlieb a prácu. Veľmi ho to zarmútilo a v slzách povedal: „Prišiel Ježiš a otec ho poslal preč.“