Pokánie nám pomáha pripodobniť sa Kristovi

Zadosťučinenie v závere sviatosti zmierenia je lepšie nazývať kajúci skutok ako „pokuta“. Po úprimnom vyznaní hriechov, ktoré kajúcnik oľutoval, získava rozhrešením odpustenie hriechov a miesto nich prijíma Ducha Svätého (porov. Jn 20, 2 – 23).

NAPRAVIŤ ŠKODY

Katechizmus Katolíckej cirkvi v čl. 1459 vysvetľuje, čo je zadosťučinenie. Mnohé hriechy spôsobujú blížnemu škodu.

Treba urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda napravila (čl. 2412; napríklad vrátiť ukradnuté veci, napraviť dobré meno toho, koho sme osočovali, odčiniť urážky). Vyžaduje to už sama spravodlivosť (čl. 2487).

Hriech však okrem toho zraňuje a oslabuje samotného hriešnika, ako aj jeho vzťahy s Bohom a s blížnym. Rozhrešenie po úprimnej ľútosti odstraňuje hriech, ale neodstraňuje všetky nezriadenosti, ktoré hriech spôsobil.

Odpustenie hriechu a obnovenie spoločenstva s Bohom oslobodzuje kajúcnika od večných trestov za hriechy. Ale časné tresty za hriech zostávajú (čl. 1473).

Kajúcnik teda musí robiť nápravu, aby odčinil spáchané hriechy: musí primeraným spôsobom „zadosťučiniť“ za svoje hriechy alebo ich „odpykať“. Toto zadosťučinenie sa volá aj „pokánie“.