Prijímajúci pokľačiačky nech idú poslední
Prečo niektorí ľudia prijímajú Eucharistiu pokľačiačky? Je to v poriadku? Aký postoj k tomu zaujať?
PETER, ZÁPADNÉ SLOVENSKO

Kľačanie ako kajúci postoj súvisel v stredoveku s prežívaním nehodnosti prijať Eucharistiu. Ilustračná snímka: Človek a Viera/ Stanislava Vitoňová
Raz som stretol človeka, ktorý prijímal pokľačiačky do rúk. No bolo to skôr čosi výnimočné, veď prijímanie pokľačiačky súvisí obvykle s postojom prijímania výhradne do úst. Táto téma je zdrojom mnohých otázok a neraz aj napätia a polarizácie.
Veriaci kresťan má prehlbovať svoju vieru a nábožnosť prostredníctvom osobnej zbožnosti. Deje sa to zvlášť vtedy, keď sa modlíme. V súkromí svojho domu alebo pri rôznych pobožnostiach sa naše individuálne prejavy riadia pomerne pocitovo.
No ak má rásť naša viera a kresťanský život prostredníctvom liturgických slávení a modlitieb, ocitáme sa v rovine spoločného konania, vedeného liturgickými zákonitosťami a sviatostnou symbolikou. Tá hovorí univerzálnym jazykom, ktorý sa potrebujeme učiť.
NEKĽAČALO SA VŽDY