Solidarita je vždy možná

Kresťanstvo na základe náuky Ježiša Krista, šírené účinkovaním apoštolov a ich nástupcov, v praktickom živote od samého začiatku naplno rozvíja solidárnosť. Robí tak v zmysle slov Ježiša Krista v Evanjeliu Matúša: „Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma“ (Mt 25, 35) a Ježiš pokračuje: „Veru hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich  najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40).

V Skutkoch apoštolov čítame: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich, a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval“ (Sk 4, 32 - 35).

V začiatkoch kresťanstva  bola charakteristickou črtou snaha o skutočné spoločenstvo, smerujúce k vzájomnej starostlivosti jedného o druhého. Z toho pramení aj výzva na aktívne konanie v zmysle slov pápeža Františka, a to bez výhovoriek. Ruku na srdce: Som naozaj taký núdzny, aby som aspoň niečo nemohol dať, nepodporil tých, čo sú vo väčšej núdzi? V priemere každý Slovák zahodí denne pol kilogramu potravín.

Väčšina z nás vyprodukovala potravinový odpad, lebo spotrebovala iba časť z použitých potravín. Až 57 percent z nás vyhadzuje ovocie a zeleninu, takmer 53 percent chlieb a pečivo a 24 percent nespotrebuje už pripravené jedlo. Ešte stále chceme tvrdiť, že nemôžeme pomôcť? Skúsme kúpiť o jeden rožok alebo jogurt menej, spotrebujme každé jedlo, ktoré uvaríme, a čo ušetríme, dajme ľuďom, na ktorých podporu vyzýva pápež František alebo o pomoc prosia naše dobročinné organizácie.

Myslime na Ježišove slová, ktorý nehľadí na veľkosť daru, ale všetko meria srdcom. „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie“ (Lk 21, 3 - 4). 

Žiaľ, musíme podotknúť, že máme aj negatívne skúsenosti s dávaním milodarov. Veľakrát dáme žobrajúcemu na ulici svoj „halier“ a zistíme, že sme boli zneužití. Preto chápem aj rezervovaný postoj mnohých k výzvam na pomoc, podelenie sa. Stále však platí slovo sv. Klementa Rímskeho, pápeža a mučeníka (91 – 101), že pomoc sa ukazuje hlavne v dávaní almužny, ktorá je prejavom súdržnosti spoločenstva.

„Silný nech sa stará o slabého, slabý nech si ctí silného. Bohatý nech dá chudobnému, chudobný nech chváli Boha, že mu dal niekoho, kto mu v núdzi pomohol.“ Vychádzal iste zo slov sv. Jakuba, apoštola, ktorý nástojí na jednote viery a skutkov. Veriaceho človeka nemožno pochopiť bez konkrétneho prejavu života, ktorým sú skutky viery; bez nich veriaci človek jednoducho neexistuje (porov. 2 Jak, 14 - 26).

Majme preto na pamäti slová emeritného pápeža Benedikta XVI.: „Láska je zlatou niťou celej sociálnej náuky Cirkvi. Každá zodpovednosť a angažovanosť vytýčená v tejto náuke, čerpá z lásky, ktorá je podľa Ježišovho učenia syntézou celého Zákona (porov. Mt 22, 36 - 40). Láska je opravdivou podstatou osobného vzťahu s Bohom a s blížnym. Je princípom nielen bezprostredných vzťahov medzi priateľmi, príbuznými a v malých skupinách, ale aj princípom sociálnych, ekonomických a politických vzťahov v najširších dimenziách. Pre Cirkev – formovanú náukou evanjelia – je láska všetkým.“