Spôsob prijímania nás nemá rozdeľovať

Milá čitateľka, problematika úcty Eucharistie, jej slávenia a prijímania je pomerne rozsiahla a dotýka sa celých dejín Cirkvi. Je však isté, že prvotný spôsob prijímania Eucharistie bol podaním do rúk – tak, ako to urobil aj sám Ježiš.

Ak vezmeme do úvahy, že kontext Poslednej večere bol vsadený do židovského spôsobu stolovania, či už išlo, alebo nešlo o veľkonočnú (pesachovú) večeru, nazývanú aj seder, Ježiš určite nepoužil malé okrúhle hostie, ale bežný chlieb a kalich, z ktorého pili všetci.

Novozákonné texty opisujúce túto udalosť spomínajú úkony, ktoré konal: vzal chlieb, lámal ho a dával im ho, hovoriac: vezmite a jedzte… vzal kalich, dal im ho a všetci z neho pili… (1 Kor 11, 13 – 25; Mk 14, 22 – 24; Mt 26, 26 – 28).

PRIJAŤ, ZÍSKAŤ EUCHARISTIU

Grécke sloveso lambánó znamená brať, uchopiť, zmocniť sa, získať, prijať. Uvedomme si, že apoštoli prijímali Eucharistiu, Kristovu krv, aj z kalicha, ktorý bol spoločný pre všetkých, teda museli ho vziať do rúk a odpiť si z neho, rovnako ako rukami uchopili premenený chlieb, ktorý potom trhali na menšie kusy a jedli.

Túto prax spomínajú aj diela viacerých cirkevných otcov, ktoré sa nám zachovali. Pohľad na Eucharistiu sa však časom menil, jej prijímaniu sa kládli až extrémne podmienky, čo viedlo k tomu, že mnoho kresťanov ju zo strachu neprijímalo vôbec.

Spolu s podmienkami prijatia svätého prijímania sa zmenil aj jeho spôsob: už nie postojačky, ale na kolenách, nie do rúk, ale priamo do úst.

Dôvodov bolo viacero: slabá hygiena rúk, používanie hostií, ktoré nebolo treba lámať, teda ani brať do rúk, a najmä strach pred znesvätením Eucharistie – prijatie do úst znížilo možnosť odniesť Eucharistiu alebo trúsiť omrvinky.

OBE MOŽNOSTI SÚ SPRÁVNE

V súčasnej dobe vidíme úsilie vrátiť Eucharistii v našom živote miesto, ktoré jej patrí: prijímať ju ako posilu v kresťanskom živote, a nie ako odmenu za dokonalý život; prežívať jej slávenie, svätú omšu, ako skutočné stretnutie s Kristom v spoločenstve Cirkvi.

Spolu s tým prišla aj túžba obnoviť starokresťanský spôsob prijímania, teda do rúk, a tam, kde taká požiadavka bola, Cirkev ju povolila. Preto je veľmi nešťastné vidieť v spôsobe svätého prijímania dôvod rozdelenia, napätia, či dokonca odsudzovania.

Jedna i druhá prax sa v priebehu dejín Cirkvi zachovávala, oba spôsoby majú svoje opodstatnenie a oba, prijímanie do úst i do rúk, sú prostriedky, ktoré vedú k cieľu: naplniť Pánov príkaz „vezmite a jedzte“. A to je dôležité.

ABSURDNÉ HÁDKY

Existuje mnoho kresťanov, ktorí celý život prijímali Eucharistiu len do úst, a „ovocie ich života“ nesvedčí ani o nábožnosti, ani o viere alebo úcte k svätým veciam. A boli a sú mnohí, ktorí Eucharistiu prijímali len do rúk, a za vieru v Krista dokázali položiť život.

A práve preto je akékoľvek odsudzovanie, ale aj povyšovanie úplne nedôvodné. Evanjeliá svedčia o tom, že mnohí túžili dotknúť sa čo len obruby Ježišových šiat; a tí, ktorí tak urobili, ozdraveli (porov. Mt 14). Považujem za absurdné hádať sa o tom, či sa možno Ježiša dotknúť rukami, alebo len jazykom.

Ak je dotyk Krista ozdravujúci, tak len vďaka viere, ktorá pramení v čistom a úprimnom srdci. Je preto správne rozhodnutie otcov biskupov, ktorí stanovili, aby každý prijímal Eucharistiu tak, ako to považuje za správne, len nech to robí s vierou a náležitou úctou.