Štedrosť a vďačnosť prinášajú šťastie

Obdobie Vianoc sa každému z nás okrem duchovného prežívania, stretnutí s blízkymi, zvykov a tradícií, ktoré majú svoje čaro, asi najviac spája s obdarovávaním. Známy autor Gary Chapman radí obdarovávanie k piatim základným prejavom lásky, teda je to ľuďom prirodzené.

VĎAČNOSŤ JE PREJAV ŠŤASTIA

Prijímanie a rovnako dávanie darov ovplyvňuje aj našu psychiku. V prvom rade sa spája s vďačnosťou, ktorá je silno prepojená so šťastím. Vďačnosť z psychologického pohľadu nie je len jednoduché slovo „ďakujem“, ale ide o pozitívnu emóciu.

 Vďačnosť vedie k tomu, že ľudia vnímajú a uznávajú dobro vo svojich životoch. Gilbert Keith Chesterton to vyjadril tak, že „vďaka je najvyššia forma myslenia a vďačnosť je šťastie zdvojnásobené úžasom“.

Vďačnosť teda vedie ľudí k tomu, aby zažívali pozitívne emócie, čo v konečnom dôsledku vedie k lepšiemu zdraviu, posilňuje schopnosť čeliť rôznym nepriaznivým životným okolnostiam a robí ľudí šťastnejšími.

Obdobie Vianoc, skutočnosť, že sme obdarovávaní, môže byť impulzom k tomu, aby sme u seba i u detí rozvíjali vďačnosť.

ŠTEDROSŤ JE PREJAV LÁSKAVOSTI

Na druhej strane obdarovávanie druhých súvisí so štedrosťou, ktorá opäť súvisí so šťastím. Rovnako ako pocit vďačnosti aj štedrosť je katalyzátor pozitívneho prežívania. Akt obdarovania prináša darcovi odmenu v podobe šťastia, niekedy dokonca silnejšiu ako u obdarovaného.

Ak v rodinách vedieme deti k obdarovávaniu druhých, pomáhame formovať ich identitu. Obdarovávanie druhých prináša benefity v podobe rozvíjania empatie.

Dávanie darov je prejav láskavosti a posilňuje kvalitu života v rodine. Je preukázané, že venovanie osobného úsilia, vkladu v prospech druhých (kam sa zaraďuje aj obdarovávanie) je jedným z dôležitých predpokladov spokojnosti a duševnej pohody.

KVALITA NAD KVANTITU

Otázka možno tiež znie, aké darčeky deťom dávať. Vždy je lepšie uprednostniť kvalitu pred kvantitou. Konzumné presýtenie darmi môže devalvovať „jazyk lásky“.

Nemusí viesť k pocitom vďačnosti, ale skôr naopak, môže vyvolávať túžbu byt darčekmi ohúrený a pocity vďačnosti znižovať. V konečnom dôsledku si dieťa neváži, čo dostalo. Deti sa vedia potešiť aj málu.

Samozrejme, je pre ne dôležité, aby si pod stromčekom niečo našli. Ak im však chceme dať do života naozajstný dar a nielen na „tohtoročné Vianoce“, učme ich vďačnosti.

Neskôr, keď už vyrastú z magického vnímania toho, že darčeky nosí Ježiško, a dokážu vnímať podstatu darovania a Vianoc, učme ich štedrosti. Učme ich dávať dary osobné, také, ktoré odzrkadľujú darujúceho i obdarovaného.

U detí na začiatok postačí, ak to bude ručne vytvorená pohľadnica, prípadne čokoľvek, čo nesie osobný vklad dieťaťa, ktoré obdarúva. Učiť deti vďačnosti a štedrosti sa môže ukázať ako trochu náročná úloha. Návratnosť tejto investície v podobe emocionálnej pohody je však neobmedzená a dlhodobá.