Symbol jednoty a zmŕtvychvstania

Čitateľka si pozorne všimla krátky, nenápadný prvok liturgie Eucharistie. Ľahko unikne pozornosti, hoci jeho symbolika je bohatá, aj keď nie celkom jednoznačná.

Vpustenie kúska hostie do kalicha súvisí s jej lámaním. Lámanie chleba, latinsky fractio panis, je úkon, ktorý v prvopočiatkoch Cirkvi charakterizoval celé slávenie Eucharistie.

ZVÝRAZNENIE JEDNOTY

V Skutkoch apoštolov čítame, že kresťania „sa vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách“ (2, 42).

Tento obrad má praktické odôvodnenie v umožnení toho, aby na jednom chlebe (jednotlivé hostie sa v Cirkvi objavujú až okolo 6. storočia) mohli mať účasť všetci zhromaždení.

Teda lámanie chleba je samo osebe symbolom jednoty spoločenstva, ktoré sa schádza okolo jedného oltára a má účasť na jednom chlebe.

Tento zvyk – symbolické zvýraznenie jednoty – sa však neskôr rozširuje nielen na spoločenstvo prítomných, ale aj na jednotu spoločenstva Cirkvi, a to tak historickú, ako aj miestnu.

V  prvom prípade išlo o  vloženie kúska Eucharistie odloženej z predošlého slávenia do eucharistického bochníka pripravovaného pre nové slávenie, čo niektoré východné liturgie zachovávajú dodnes, alebo do kalicha, čo sa zachovávalo v pápežskej liturgii Ríma. Tým sa naznačovala kontinuita liturgie.

ZNAK SPOLOČENSTVA

V druhom prípade išlo o „posielanie“ Eucharistie medzi jednotlivými starovekými cirkvami, najmä vo vzťahu k Rímu, čím sa naznačovala jednota celej Cirkvi vo svete.

A keďže cesta medzi sídlami diecéz bola často dlhá, stvrdnutý chlieb sa vpúšťal do kalicha z praktického dôvodu, aby zmäkol a dal sa prijať.

Neskôr sa Eucharistia posielala aj v rámci diecéz, pričom kňaz vpúšťal do svojho kalicha kúsok Eucharistie, ktorú slávil biskup.

Takýto kúsok hostie, nazývaný fermentum, dával biskup niekedy aj novokňazom, ktorých vysvätil a ktorí z neho ešte niekoľko dní dávali úlomky do svojho kalicha ako znak spoločenstva s biskupom, od ktorého prijali kňazské svätenie. Išlo teda o jednotu kňazstva, ale aj o jednotu viery a Eucharistie.

Neskôr, keď bolo prenášanie Eucharistie zakázané z  dôvodu možného zneuctenia, sa tento zvyk dostáva do každej omše, pri ktorej kňaz „zmiešava“ premenený chlieb a víno, teda telo a krv Krista.

Tak je to dodnes. Tým ale tento symbol získava úplne nový význam. Naznačuje sa ním jednota Kristovej osobnosti, symbolizovanej telom, a života, symbolizovaného krvou.

ZNAK VZKRIESENIA

Spojenie tela a  krvi je znakom vzkriesenia, opaku smrti, ku ktorej dochádza pri oddelení krvi od tela.

A práve to, že Kristovo zmŕtvychvstanie nám otvára brány neba, večnosti, vyjadruje modlitba, ktorá už od 7. storočia tento obrad sprevádza: Telo a krv nášho Pána Ježiša Krista zmiešané v tomto kalichu nech nám prijímajúcim osožia pre večný život.

Niektorí autori vidia v premenení oddelených darov chleba a vína na telo a krv Krista obraz „odlúčenia“ krvi a tela, teda symbol jeho utrpenia a smrti, obety, ktorá sa sprítomňuje na oltári.

Ale keďže v Eucharistii sa zjednocujeme so živým Kristom, skôr ako príde k jej prijímaniu, sa telo spojí s krvou, a preto môžeme vpustenie kúska hostie do kalicha vidieť aj ako symbol jeho zmŕtvychvstania.