Úprimná ľútosť zmyje aj zatajený hriech

V prvom rade – naberte odvahu a pristúpte k sviatosti zmierenia! Na vašu otázku je jednoduchá a jasná odpoveď, ktorá je zároveň aj povzbudením, a to prostredníctvom podobenstva o  márnotratnom synovi (Lk 15, 11 – 32).

Toto podobenstvo sa volá aj evanjelium v evanjeliu. Boha prirovnáva k dobrému otcovi, plnému lásky, ktorý už zďaleka zazrie prichádzajúceho syna a uteká mu oproti, nedovolí mu ani riadne dohovoriť, objíma ho a vystrojí mu veľkú hostinu na privítanie.

PRIAMO VYZNAŤ HRIECH

Každý veriaci má právo dostať rozhrešenie, ak po ňom úprimne túži a chce sa zmieriť s Bohom a Cirkvou. Teda má dispozíciu. Túto disponovanosť tvorí ľútosť nad hriechmi. Je to uvedomenie si svojho hriechu a jeho odmietnutie.

S ľútosťou súvisí aj predsavzatie, teda snaha o zmenu. Veď ťažko by bolo odmietať hriech, a pritom sa nechcieť polepšiť, teda zmeniť sa. A nakoniec k disponovanosti patrí aj pripravenosť odčiniť krivdy, ktoré vznikli pri hriechu, a to nielen materiálne (vrátiť odcudzené, poškodené veci...), ale aj duchovné (odvolať ohovárania, zmieriť sa s urazeným blížnym...).

Vo vašom prípade treba pri svätej spovedi priamo vyznať, že ste vedome zamlčali tento konkrétny hriech. Kňaz vás už povedie a pomôže vám dať všetko na pravú mieru.