Váhu hriechu merajme závažím lásky

Základná vec je vedieť rozlišovať. Je to jeden z najväčších problémov dnešného človeka. Vo svete sa vytratila rovnováha medzi dobrom a zlom, čo sa odzrkadľuje aj v samotnom srdci človeka.

Cíti sa neobmedzený vo svojich túžbach a lákaný množstvom zvodov sa musí neustále rozhodovať medzi tým, čo si vyberie a čoho sa zriekne. Pritom ako slabá, hriešna bytosť často robí aj to, čo nechce.

Dnešný človek pod vplyvom moderného humanizmu ľahko ospravedlňuje svoje skutky dedičnými sklonmi, temperamentom, sexuálnym pudom, podvedomím, prostredím a životnými okolnosťami. Zabúda však na to, že tieto faktory nerušia zodpovednosť za jeho činy.

Keď Boh stvoril človeka, dovolil mu riadiť sa rozumom. V Knihe Sirachovcovej čítame: „Pán ti predložil oheň i vodu: vystrieš ruku za tým, čo budeš chcieť.“

Človek sa nemôže vyhovárať, že nemá schopnosť správne vnímať veci. Keby mu predsa len bolo niečo nejasné, vždy môže požiadať o radu a pomoc skúsenejšieho – rodiča, katechétu, kňaza...

VEĽKOSŤ HRIECHU

Katechizmus Katolíckej cirkvi pomenoval hriech ako vedomé a dobrovoľné prekročenie Božieho práva. Keď je to vo vážnej veci, tak ide o ťažký (smrteľný) hriech a keď je to v menej závažnej veci, ide o ľahký hriech.

Ťažký hriech odvracia človeka od Boha a ničí priateľstvo s ním. „Vážna vec“ je spresnená v Božích prikázaniach podľa Ježišovej odpovede bohatému mladíkovi: „Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nebudeš krivo svedčiť, cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (Mt 19, 18 – 19).

Čo znamená „vedomé“ a „dobrovoľné“? To znamená, že máme vedomie, že náš čin je zlý, že je v rozpore s Božím zákonom a spáchaný s naším súhlasom.

Katechizmus pripomína, že ak ťažký hriech nie je oľutovaný a vyznaný pred Bohom, vylučuje nás z Božieho kráľovstva a vedie do zatratenia. Všedný hriech v nás oslabuje stav milosti posväcujúcej, ale neničí ho.

Katechizmus učí, že je prekážkou v našom duchovnom napredovaní a zasluhuje si dočasné tresty. Neoľutovaný ľahký hriech nás disponuje k spáchaniu ťažkého hriechu.

LEGALISTICKÝ POSTOJ

Katechizmové rozdelenie hriechov, aj keď je pravdivé, spôsobuje u ľudí legalistický postoj k hriechu, ktorý rodí v mnohých chápanie hriechu ako skutku namierenému proti neosobnému svetu noriem. V kresťanskom chápaní nie je hriech len prekročenie suchej legislatívy zákona, ale je to akt proti tomu, ktorý tento zákon ustanovil z lásky k človeku.

Často sa ma pýtajú, či má daný skutok váhu ťažkého alebo ľahkého hriechu. Katechizmus nám dáva určitý návod, ale láska sa nedá zvážiť. Svätí pre „maličkosti“ konali veľké skutky kajúcnosti a prelievali mnoho sĺz. Prečo? Lebo boli čudní? Nie. Preto, lebo veľmi milovali. Váhu hriechu by sme mali v prvom rade merať závažím lásky.

SPRÁVNE FORMOVANÉ SVEDOMIE

Sv. Ján Pavol II. povedal: „Človeka treba merať mierou srdca, srdcom! (…) Srdce v biblickom jazyku znamená duchovné vnútro človeka, osobitne znamená svedomie.“ Len správne formované svedomie nás robí vnímavými na hriech.

Bohatý mladík dodržiaval Desatoro Božích prikázaní, no nerozhodol sa nasledovať Ježiša, lebo svoj vzťah s Bohom prežíval v dodržiavaní litery zákona, nie v osobnej relácii s ním. Pokiaľ si neuvedomíme skutočnosť osobnej hriešnosti, nikdy nebudeme mať správne chápanie samotného hriechu.