Vstúpiť do svätosti nedeľného dňa

Dostatočne bohatú odpoveď nám môže poskytnúť sv. Ján Pavol II., ktorý v roku 1998 napísal list venovaný Pánovmu dňu Dies Domini. V ňom hovorí: „Povinnosť svätiť nedeľu, najmä účasťou na svätej omši a odpočinkom bohatým na kresťanskú radosť a bratstvo, dobre pochopíme vtedy, ak zoberieme do úvahy rozličné významy tohto dňa“ (7).

Ako bolo povedané, správna interpretácia zasvätenia sviatočného dňa, ako i nedeľného odpočinku sa stane zrejmou na pozadí významu, vážnosti i krásy dňa stojaceho „v srdci samotného kresťanského života“.

RADOSTNÉ PREŽÍVANIE

Z dokumentu bohatého na impulzy sa dozvedáme, že odpočinok siedmeho dňa, ktorým ako ľudia napodobňujeme Boha (porov. Gn 1, 31), nemá nič spoločné s nečinnosťou. Ide o chvíle radostného „kontemplatívneho“ pohľadu pracujúceho človeka na krásu ním dokonaných diel (11).

Zároveň je dňom radostného prežívania Božej záchrany a uzavretia zmluvy, ktorá má „manželskú intenzitu“ (12). Ak vezmeme do úvahy, že „sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu“ (Mk 2, 27), tak nám nemôže uniknúť antropologický význam oddychu svätého dňa.

Vo viacerých bodoch pápežovho listu sa dozvedáme, že „uctením si Božieho odpočinku človek naplno nachádza seba samého, takže deň Pána sa javí hlboko poznačený Božím požehnaním (porov. Gn 2, 3) a obdarovaný určitým druhom plodnosti..., ktorá sa prejavuje tiež v rozmnožení samotného času“ (60). Netreba zabúdať, že „prostredníctvom odpočinku môžu nájsť svoj správny rozmer aj každodenné starosti a úlohy“ (67).

SKUTKY MILOSRDENSTVA

Svätý Ján Pavol II. vidí ako dar Ducha Svätého prítomnosť novej túžby po modlitbe v mnohorakosti jej foriem a zároveň aj oživenie starých prejavov nábožnosti, ako je putovanie do svätýň, kde je možné prežiť s celou rodinou intenzívne zážitky viery (porov. 52).

Nezabúdajme, že „nedeľa má byť pre veriacich príležitosť venovať sa skutkom milosrdenstva, lásky a apoštolátu“ (69). Popri kontemplácii a tvorbe spoločenstva – aby „odpočinok nevyšiel naprázdno“, prípadne „aby sa nestal prameňom nudy“ – je odporúčané tiež vybrať si spomedzi kultúrnych podujatí a zábav, ktoré zodpovedajú životu podľa evanjeliových príkazov.

Takto nedeľný a sviatočný odpočinok nadobudne tzv. prorocký rozmer, čo znamená, že bude potvrdením absolútneho primátu Boha, ale tiež dôstojnosti človeka vzhľadom na požiadavky spoločenského i ekonomického života (porov. 68).

ŽIVELNE NAKUPOVAŤ

Obchodovanie v akejkoľvek podobe – fyzickej alebo online forme – neharmonizuje s logikou sviatočného dňa. Ak je nedeľa prorocký deň, tak je ním aj preto, že nás nabáda oslobodiť sa od konzumnej, hedonistickej mentality súčasnej západnej kultúry, ktorá núti človeka aj počas sviatočného dňa brázdiť po internetových stránkach a živelne nakupovať.

Nezriedka sa dnes hovorí o epidémii „chorobného nakupovania“ či o závislosti, ktorá má hlbšie duchovné korene. Židovský autor Abrahám Joshua Heschel píše o sabate a jeho význame: „Kto chce vstúpiť do svätosti dňa, musí sa vzdať znesväcujúcej vravy tržnice..., zbesneného zháňania... Počas sabatu sa staráme o semienko večnosti zasiate v našej duši... Sabat neslávia len ruky človeka, ale svätia ho aj jeho ústa a jeho duša. Rozprávame inak než vo všedné dni, na obchod alebo prácu by sme nemali ani pomyslieť“ (21)