Výber vhodných kandidátov nie je formalita

Dokument Druhého vatikánskeho koncilu, konštitúcia o posvätnej liturgii Sacrosanctum concilium hovorí: Liturgia sa teda právom pokladá za vykonávanie kňazského úradu Ježiša Krista. Preto každé liturgické slávenie je nanajvýš posvätnou činnosťou, ktorej účinnosti sa ani významom, ani stupňom nevyrovná nijaká iná činnosť Cirkvi. Liturgia je vrcholom, ku ktorému smeruje celá činnosť Cirkvi, a zároveň prameňom, z ktorého prúdi všetka jej sila (porov. SC 7, 10).

Konštitúcia ďalej pokračuje: Liturgické slávenia patria celému telu Cirkvi, robia ho zjavným a pôsobia naň. Jeho jednotlivých členov sa však týkajú rozličným spôsobom podľa rozdielnosti stavov, úloh a aktívnej činnosti (porov. SC 26). „Pri liturgických sláveniach nech každý, či vysvätený služobník, alebo veriaci, koná pri plnení svojej funkcie len to a všetko to, čo mu podľa povahy veci a liturgických predpisov patrí (SC 29). Aj miništranti, lektori, komentátori a členovia speváckeho zboru konajú opravdivú liturgickú službu. Preto nech plnia svoju úlohu s úprimnou nábožnosťou a náležite, ako sa patrí pri takej vznešenej službe a ako si to Boží ľud od nich právom žiada“. (SC 28, 29)

 Výber kandidátov je prvým krokom pri formácii služieb. Aké sú kritériá výberu? Cirkev je riadená a vedená Duchom Svätým a on poskytuje pokrsteným rozličné hierarchické a charizmatické dary a povoláva každého jedného, aby sa stal svojím spôsobom aktívne spoluzodpovedným (Christifideles laici 21). Rozmanitosť úradov, úloh a služieb v Cirkvi predpokladá mnohorakosť darov a schopností, ktoré Boh každému veriacemu osobitne udeľuje, aby dokázal plniť svoje poslanie. Posvätnosť liturgie si teda vyžaduje isté kritériá, ktoré je potrebné dodržať pri výbere laických veriacich, ktorí by v rámci nej mali vykonávať jednotlivé služby.

Pri výbere kandidátov treba dodržiavať zásady, ktoré sa nachádzajú v jednotlivých normách kánonického práva a liturgických predpisoch. Jedným z kritérií je aj bezúhonnosť kresťanského života. Na vykonávanie jednotlivých liturgických služieb sa nemajú pripustiť katolíci, ktorí nevedú čestný život, alebo sa o nich nesúdi dobre, alebo ktorých rodinné pomery sa nezhodujú s morálnou náukou Cirkvi (Kongregácia pre laikov 13). Nevyhnutnou súčasťou tohto kritéria je pravidelný sviatostný život.   

Inštrukcia Immensae caritatis upozorňuje, že mimoriadny vysluhovateľ Eucharistie má byť primerane poučený a má byť vzorom pre ostatných veriacich svojou oddanosťou a úctou k Oltárnej sviatosti. Nemá byť taký, ktorého ustanovenie by mohlo vzbudzovať počudovanie u veriacich (IC 1). Je potrebné, aby kandidát viedol opravdivý kresťanský život a aby častejšie pristupoval k sviatostiam. Prístup k tejto službe predpokladá intenzívny život viery a overenej lásky. Kandidát má mať osobitné vlastnosti určené biskupskou konferenciou, pevnú vôľu verne slúžiť Bohu a pomáhať kresťanskému ľudu (Ministeria quaedam, s. 12).

Banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž vydal toto nariadenie: Za mimoriadnych vysluhovateľov svätého prijímania vyberajte zrelých a osvedčených mužov. Ak sú ženatí, tak takí, ktorí majú usporiadané manželstvo a rodinu. Je vhodné, aby mal kandidát určenú svoju životnú cestu a povolanie, aby to bol najmä muž, ktorý žije kresťanským životom v manželstve, pričom aj jeho manželka by mala súhlasiť s vykonávaním tejto služby v Cirkvi (Partikulárne právo).
Pastoračnú službu sú schopní vykonávať len tí, ktorí  sami žijú životom viery. Cirkev sa stará o týchto služobníkov odborným vzdelávaním, duchovným formovaním, ako aj prehlbovaním života viery. Ak toto spĺňajú aj ľudia rozvedení či opustení manželským partnerom a žijú sviatostným životom, potom majú cestu k týmto službám v Cirkvi otvorenú.