Byť prítomný na slávení Eucharistie by pre veriaceho nemala byť len povinnosť, ale predovšetkým radosť zo stretnutia so svojím Stvoriteľom a Pánom.

Pristupovať k Oltárnej sviatosti je nanajvýš dôverná realita zjednotenia sa s Kristom. Je len ťažko predstaviteľné, žeby veriaci na jednej strane vyjadroval jasný postoj viery a na druhej strane by vystupoval proti učeniu Cirkvi.

Sila kresťana je v odpustení. Pre nás samých je to liečivý moment, ktorý by nemal chýbať v našom živote, hoci na prvý pohľad by sa nám to mohlo zdať, že to nie je možné.

Otázka spôsobu prijímania Eucharistie je zdanlivo jednoduchá, no pritom zložitá. Dotýka sa jej totiž nielen Pánov príkaz a jeho naplnenie, ale aj úcta k Eucharistii, jej zodpovedajúca praktická stránka rozdávania svätého prijímania a napokon historické pozadie celej veci.

Samovražda ako fakt vždy existovala. V našej dobe sa tento fenomén nielen rozšíril, ale neraz naberá nové formy a významy. Postoj Cirkvi k tejto téme je však jednoznačný.