Otázka spôsobu prijímania Eucharistie je zdanlivo jednoduchá, no pritom zložitá. Dotýka sa jej totiž nielen Pánov príkaz a jeho naplnenie, ale aj úcta k Eucharistii, jej zodpovedajúca praktická stránka rozdávania svätého prijímania a napokon historické pozadie celej veci.

Samovražda ako fakt vždy existovala. V našej dobe sa tento fenomén nielen rozšíril, ale neraz naberá nové formy a významy. Postoj Cirkvi k tejto téme je však jednoznačný.

Formálne i reálne odpadnúť od Cirkvi a poprieť tým svoju vieru neznamená, že človek zmaže pečať, ktorou ho označil Duch Svätý pri sviatosti krstu.

Nedajme sa pomýliť: táto doba nepatrí celkom pandémii a zlu, o ktorých sme denne informovaní v médiách, ale je to doba Ježišova, prostredníctvom ktorej sa majú prejaviť veľké Božie skutky.

Starostliví rodičia si želajú, aby ich dieťa bolo šťastné, aby sa mu v živote darilo, i napriek tomu, že má svoje slabosti, chyby a hriechy. Podobne a ešte oveľa viac sa Boh skláňa nad nami a našimi nedokonalosťami, lebo on je najlepší rodič.