Dôstojnosť každej ľudskej osoby sa prejavuje v slobodnom konaní podľa vlastného svedomia, ktoré je naším vnútorným hlasom. Senzitivita svedomia je otázka, ktorá zamestnáva mnohých.

Liturgické gestá a postoje sú výrazové prostriedky, ktoré pri liturgii konáme svojím telom a ktorými zdôrazňujeme to, čo sa deje v našom vnútri. Napríklad státie je znakom úcty, slobody a pripravenosti; sedenie naznačuje počúvanie; kľačanie pokoru a poklonu; zopäté ruky sú symbolom prosby, sústredenia a podobne.

Podľa kánonických evanjelií pri postavách Nikodéma a Jozefa z Arimatey ide o mužov z radov Židov, ktorí po Ježišovej smrti na kríži zabezpečili dôstojné pochovanie jeho tela.

Z pohľadu cirkevného učenia je hriech jasná záležitosť, keď slobodne prestupujeme Božie a cirkevné prikázania. Podobne je to pri ľudských zákonoch, za ktorých porušenie nesieme zodpovednosť.