Ako sa u nás prežíva futbalová nedeľa

Nedeľa patrí Pánovi. Aj preto chodíme v nedeľu do kostola, aby sme poďakovali za dobrodenia, ktorými nás obdaroval. Pán nás zároveň pozýva, aby sme čas nedele trávili oddychom po namáhavom týždni. Jednou z foriem oddychu je futbal. Vychutnávame si ho ako diváci na štadióne či pri televíznych obrazovkách, alebo priamo ako hráči. Aby ľudia nemuseli vo svojom vnútri bojovať, či ísť na svätú omšu, alebo na zápas, niektoré ligy sa v snahe rešpektovať katolícku tradíciu vyhýbajú termínom zápasov, keď veriaci najčastejšie chodia na nedeľné bohoslužby. Futbaloví fanúšikovia tak majú možnosť aktívne sa zúčastniť na svätej omši i na športovom podujatí. Ako je to u nás?

Koľko ľudí chodí na futbal a do kostola?

Návštevnosť futbalových zápasov na Slovensku je v posledných rokoch biedna. Klesajúcemu trendu sa nevyhýbajú ani obce. Menej ľudí je však oproti minulosti i v kostoloch. Nás preto zaujímalo, aký je pomer návštevníkov futbalových zápasov a veriacich na nedeľnej svätej omši. „V nedeľu máme v našom meste tri sväté omše. Niektorí chodievajú aj na svätú omšu v sobotu večer. Na každej bohoslužbe je okolo 300 farníkov. V mestských častiach, kde je v nedeľu jedna svätá omša, približne 100 veriacich. Na futbal chodieva v meste okolo 400 divákov a do častí mesta približne 150 futbalových priaznivcov,“ oboznamuje nás so situáciou vo Vrábľoch Patrik Szabó, bývalý miništrant a spoluorganizátor aktivít vo farnosti. V gréckokatolíckej filiálke Vyšné Remety chodí na nedeľnú liturgiu 90 až 120 ľudí, kým na futbalový zápas od 50 do 100, potvrdzuje nám Michal Baran, administrátor miestnej farnosti Vyšná Rybnica. „Na nedeľné sväté omše prichádza približne 150 až 200 ľudí. Na futbalový zápas chodí asi 70 ľudí. Z toho taká polovica ide aj na svätú omšu,“ hovorí farár z Vištuku Ján Záhradník.

Otázne je, koľkí z tých, čo zájdu na futbal, si nájdu čas aj na nedeľné bohoslužby. „Niektorí futbaloví fanúšikovia idú do kostola, ale myslím, že ich nebude veľa. Futbalisti – mladší alebo starší žiaci – výnimočne idú na nedeľnú svätú omšu. Veľmi to záleží od príkladu a výchovy rodičov,“ približuje Ján Záhradník. Ani vo Vyšných Remetách podľa slov Michala Barana nie všetci futbaloví fanúšikovia prídu aj do kostola. Naopak, vo Vrábľoch idú mnohí farníci na rannú svätú omšu, aby stihli doobedňajší i popoludňajší zápas, približuje Patrik Szabó.

Za komunistov boli zápasy v čase svätej omše

Práve kolidujúce termíny boli v minulosti ideologickým nástrojom, ako prehĺbiť odliv ľudí z kostolov. Komunisti dávali termíny zápasov a turnajov hneď zarovno so svätými omšami, aby bolo v chrámoch menej ľudí. A to sa im v mnohých prípadoch podarilo. Ako je to dnes? „Pokiaľ žiaci hrajú doma vo farnosti v čase okolo 9.30, dá sa ísť na prvú svätú omšu ešte pred zápasom. Horšie je, keď cestujú von do iných farností,“ hovorí vištucký farár. Možnosti teda sú, no nie všade rovnaké. V mestách, kde sa nachádza viac kostolov, je zväčša možné vybrať si z viacerých termínov nedeľných bohoslužieb. Veriaci sa tak môžu zariadiť podľa toho, ako im to časovo vyhovuje. No ľudia v obciach takúto výhodu často nemajú. Ak sa k tomu pridá futbalový zápas, zabrániť kolidovaniu termínov je na dohode farnosti a miestneho klubu.

Funguje vôbec spolupráca medzi týmito dvoma subjektmi? Patrik Szabó tvrdí, že o ochotu klubu spolupracovať pri farských aktivitách nie je vo Vrábľoch núdza: „Spolupráca farnosti s vedením futbalového klubu je hlavne pri organizovaní farského dňa a s ním spojeným turnajom miništrantov vo futbale. Klub je vždy ochotný pripraviť ihrisko i jeho okolie.“ Podobne spolupráca prebieha aj vo Vyšných Remetách. „V spolupráci s obecným futbalovým tímom organizujeme miništrantský turnaj a zúčastňujeme sa aj na iných súťažiach,“ hovorí Michal Baran.

Kňazi ako duchovná autorita na futbale

Pre mnohých je futbal okrem oddychu aj spôsob, ako sa „vyventilovať“. Emócie pracujú na strane hráčov i divákov. Počas zápasu tak často padnú aj ostrejšie slová, nezvyčajné nie je ani ručné riešenie sporov. Môže v napätých situáciách pomôcť dohovor duchovnej autority prítomnej na zápase? Viacerí kňazi, ktorí hrávajú futbal, hovoria, že ostatní hráči sa v ich prítomnosti snažia dávať si pozor na nadávky. Tieto slová potvrdzuje Ján Záhradník: „Mám skúsenosť, že prítomnosť kňaza pomáha ovládať správanie divákov. Taktiež, keď naši hrajú so saleziánmi, tá atmosféra je úplne iná. Emócie sa krotia.“ Aj Michal Baran, ktorý občas „vymení“ sutanu za futbalový dres, hovorí podobne. „Tí, ktorí ma poznajú, si poväčšine dávajú pozor na jazyk. Stáva sa však, že padnú zo strany divákov aj tvrdé slová, nadávky, hlavne na adresu rozhodcu,“ približuje, no tiež podotýka, že invektívy počuť na zápasoch mužov, nie však počas zápasov žiakov.

Patrik Szabó okrem nadávok pripomína aj iný neduh poslednej doby, keď je pri veľkých zápasoch nutné posilňovať bezpečnostné opatrenia. „Nepáči sa mi, že je potrebné na veľkých zápasoch v dnešnej dobe mať často viac strážnej služby a polície ako samotných futbalových priaznivcov. Nemyslím si, že to tak fungovalo aj v minulosti a verím, že sa tak vedel odohrať krajší futbal ako dnes,“ poznamenáva.

Majú teda kňazi v napätej situácii dohovárať tým, ktorí svoje emócie uvoľnia až príliš, aby bol zápas naozaj a iba futbalovým zážitkom? Je to zrejme individuálne. Sú ľudia, ktorí svojím hulvátstvom dokazujú, že majú nejakého kňaza ,na háku‘. Na druhej strane, sú ľudia, na ktorých môže mať prítomnosť duchovnej autority vplyv, a budú sa aspoň trocha snažiť dávať si pozor.

Pastorácia voľného času

Okrem nekultúrnosti niektorých fanúšikov náš dedinský futbal trpí aj nezáujmom mladých, čo sa odzrkadľuje v tom, že klubom chýba dorast. Aby boli schopné poskladať mužstvo, musia zaň často nastúpiť hráči z iných obcí. S odlivom mládeže sa boria aj v kostoloch, i keď podľa vyjadrení dvoch z troch oslovených farností sa z miništrantov na nedeľnej svätej omši dá takmer vždy postaviť jedna futbalová jedenástka. Napriek tomu oproti minulosti badať pokles záujmu mladých či už o aktivity farnosti, alebo futbalového klubu. Prečo je to tak? Mnohí rodičia hovoria, že ich deti dokážu presedieť pred počítačom dlhé hodiny. Ony potom ani nevidia zmysel nájsť si čas na nejakú kolektívnu aktivitu. Taktiež majú po škole viacero záujmových krúžkov, a keď prídu domov, idú si urobiť úlohy a pomaly končia deň. Je preto dôležité zamerať sa na pastoráciu voľného času, pretože mladí si pre množstvo aktivít nenachádzajú čas už ani na nedeľnú svätú omšu.

Otázkou je, či práve spojenie futbalu a pastorácie nie je formou, ktorá mladých privedie k záujmu nielen o športové vyžitie, ale i o väčšiu účasť na živote farnosti. Ako to vidí Michal Baran? „Istotne áno. Sám vediem športový krúžok na základnej škole a organizujem miništrantský turnaj žiakov 1. – 5. ročníka základných škôl dekanátu Sobrance. Takisto sa pravidelne zúčastňujeme na miništrantskom turnaji žiakov 5. – 9. ročníka základných škôl dekanátu Sobrance. Niekoľkokrát sme vyhrali vianočný turnaj Košickej eparchie. Raz sme dokonca zvíťazili na celoslovenskom turnaji o pohár predsedu KBS v Prešove,“ približuje víťazstvá mladých, ktorí spojili sily a dosiahli spoločný úspech. S cieľom spájať mladých prostredníctvom futbalu to podobne robia aj vo Vrábľoch. „Našou snahou bola pastorácia mladých ľudí prostredníctvom futbalu odvtedy, ako sme začali s organizovaním turnaja miništrantov. Cieľom bolo stretnutie mládeže z našej farnosti, ako i mladých z ostatných častí diecézy,“ poznamenáva Patrik Szabó. Svoj názor na záver dodáva aj Ján Záhradník: „Šport môže byť cestou, ako sa priblížiť mladým. Môže pomôcť vytvoriť vzťah medzi mladými a kňazom.“