Blahoželáme, Anna

Desaťtisíce ľudí prišli do Košíc osláviť deň blahorečenia Anny Kolesárovej, s ktorou sa spája pobožnosť troch Zdravasov (podľa troch zrniečok ruženca, ktoré sa našli v jej hrobe) aj tri veľké prvenstvá.

Prvé – je to prvá blahoslavená laička na Slovensku.

Druhé – je to naša doteraz najmladšia blahoslavená.

Tretie – jej kauza je prvou v kariére kardinála Giovanniho Angela Beccia, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Do Košíc prišiel ako legát pápeža Františka a prevzal aj úlohu hlavného celebranta.

„Som veľmi spokojný s touto nádhernou celebráciou, slávnosťou. Preto cítim, že si mám zobrať za svoju ochrankyňu našu blahoslavenú Annu,“ zhodnotil pre médiá svoje dojmy kardinál.

Nie je však jediný klerik, ktorého ovplyvnilo blahorečenie Anny Kolesárovej.

„Za päť mesiacov príprav som si viac uvedomil, čo robí sviatostný život, teda svätá spoveď a Eucharistia. Pretože na základe nich bola Anka schopná spraviť to, čo urobila,“ vyjadril sa pre Katolícke noviny Ján Urban, riaditeľ arcibiskupského úradu a šéf koordinačného tímu.

Oslava najlepšej kamarátky

Brány Štadióna TJ Lokomotíva Košice, kde sa konala slávnosť blahorečenia, sa otvárali o šiestej ráno.

Už v tom čase sem prichádzali prví pútnici, ktorých vítali a usmerňovali desiatky dobrovoľníkov. Okrem nich boli v areáli prítomní SBS-kári, policajti, hasiči či záchranári - teda celý tím ľudí, ktorí prispievali k bezpečnému a pokojnému priebehu podujatia.

„Chcem zabezpečiť poriadok, nič viac. Som tu od piatej rána a budem tu asi do pol šiestej večera, kým každý neodíde. O Anne som počul prvýkrát asi pred rokom. Nemám na ňu žiaden názor,“ prezradil nám SBS-kár Ernest (58) z Košíc.

Zatiaľ čo on vnímal svoju účasť na blahorečení ako povinnosť, napríklad Klaudia (32) do Košíc prišla z Bratislavy len preto, aby mohla byť účastnou na blahorečení ako zdravotníčka:

„V práci máme celozávodnú dovolenku, takže mi to pekne vyšlo. Na východ chodím rada, bola som napríklad aj na P18. O Anke som sa dozvedela nedávno, bol to pre mňa nový príbeh. Viac informácií o nej som získala na piatkovej liturgii.“

Desiatky prvých pútnikov sa snažia nájsť si miesto čo najbližšie pri tribúne premenenej v dnešný deň na hlavný oltár.

„Chceli sme byť na celom programe a vidieť všetko zblízka,“ vysvetlil nám motívy skorého príchodu Tomáš (33) zo Spišskej Novej Vsi, ktorý sem prišiel aj s manželkou a mamou. „Anka je mi blízka aj preto, lebo je východniarka. Dozvedel som sa o nej asi nejakých 10 rokov dozadu z internetu a médií,“ odpovedal nám na otázku, čo ho oslovilo na príbehu novej blahoslavenej.

Túto otázku kladieme viacerým pútnikom – a väčšina odpovedí je veľmi podobná. Vzor čistoty, odvaha, vzoprenie sa vojakovi. Vyzerá to tak, že väčšina z prichádzajúcich pozná príbeh Anny Kolesárovej najmä z médií – vyskytuje sa tu však aj veľa účastníkov, ktorí chodili či chodia do Vysokej nad Uhom, rodiska Anny Kolesárovej; konkrétnejšie na niektorú z pútí, ktoré sa organizujú v takzvanom Domčeku, miestnom pastoračnom centre pre mladých.

Odpovede týchto respondentov sú osobnejšie, podobne ako ich vzťah k Anne. „Od šestnástich som vyrastala vo Vysokej nad Uhom. Takisto som mohla byť súčasťou budovania Domčeka, keď sa začal stavať. Pre mňa je to domov a Anka je pre mňa blízky človek. Na tento moment blahorečenia sme my mladí, čo sme tam vyrastali, dlho čakali,“ vyznala sa Anka (31) z Košíc.

Svoje dojmy nám zhrnula aj Košičanka Adriana Čurajová (41), ktorá tiež dlhé roky navštevuje Domček a ktorá sa počas blahorečenia ujala úlohy moderátorky: „S Ankou máme dvadsaťročný vzťah, ktorý momentálne vyvrcholí do neskutočnej explózie. Byť tu je moja povinnosť; je to ako oslava narodenín najlepšej kamarátky.“

Symbolická Anna aj symboly Anny

S postupom času sa v priestoroch štadióna tmolia stovky, ešte neskôr tisícky účastníkov. Deti, mladí, starší i najstarší. Prítomnosť všetkých generácií tešila aj Stanislava Stolárika, biskupa Rožňavskej diecézy:

„To, ak sú niekde ľudia všetkých generácií, je vždy najkrajšie. Anka Kolesárová bola mladá dievčina, ale život v spoločnosti nie je len o mladých alebo o starých; je o nás všetkých. Hodnota nemôže byť limitovaná časom. Hodnota sa dotýka všetkých.“

Diecézny biskup Katolíckym novinám prezradil aj to, že na tomto štadióne niekedy hrával futbal: „Porovnávam teda, koľko ľudí tu bolo vtedy a koľko je teraz. Boli zápasy, keď bol plný štadión, ale toľko ľudí si nepamätám.“

Podľa Stanislava Stolárika je však nebo omnoho bohatšie aj priestrannejšie a verí, že toto podujatie naznačuje, že všetci máme prístup do nebeského kráľovstva. Tiež je vraj presvedčený, že všetci sem prišli vediac, kvôli čomu prišli:

„Anka Kolesárová je symbol hodnôt. A v ostatných dvoch týždňoch sme zaregistrovali, že dnešný svet sa nevie vyrovnať s hodnotami. No ľudia, čo sem prišli, sú svedkami hodnôt alebo sú tými, čo ich hľadajú a chcú sa o ne opierať. Možnože prešli nejakými sklamaniami, možnože prežívajú nejakú aktuálnu krízu, ale som hlboko presvedčený, že nikto z nich sem neprišiel z donútenia alebo preto, lebo im to niekto zaplatil.“

Samotná slávnosť sa niesla v znamení očakávanej pompéznosti, ale aj v duchu odkazu Anny Kolesárovej.

Ten sa prejavil napríklad v symbolike strieborného relikviára v tvare srdca, ktorý má v strede perlu a ktorého horná časť je v podobe konárikov imitujúcich Kristovu tŕňovú korunu. V hornej časti venčeka sú tri margarétky (kvetina, ktorá sa stala jedným zo symbolov Anninho odkazu).

Monumentálne dielo šperkára Mareka Husovského k oltáru nieslo šesť mocných vojakov, napriek tomu však mali čo robiť, aby váhu relikviára vsadeného do vápenca udržali. V sprievode bolo aj šestnásť dievčin symbolizujúcich počet rokov, ktoré Anna odžila na zemi, všetky oblečené v bielych pôvabných šatách evokujúcich čistotu podobne ako kvetinové venčeky v ich vlasoch.

Okrem účasti pápežovho legáta podčiarkovala slávnostnú liturgiu prítomnosť 450 kňazov, 530 rehoľníkov a časti obradov v latinčine. Dvaapolhodinová svätá omša oslovila aj hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Martina Kramaru, ktorý svoje dojmy vyjadril pre Katolícke noviny takto:

„Slávnosť bola krásna. Musím sa priznať, že pre mňa bol dojemný okamih, keď prinášali relikviár a takmer som sa neubránil slzám, keď prechádzalo okolo šestnásť mladých dievčat. Človek ako keby priam cítil otvorené nebo a kontakt s realitou, ktorá je nad nami, a ktorá síce očami nie je viditeľná, ale dotýka sa nás práve vo viere. Bolo to pre mňa krásne – doplnené peknými spevmi a príhovorom otca kardinála. Som veľmi rád, že som sem prišiel.“

Martinovi Kramarovi nie je nová blahoslavená ľahostajná. „Už v minulosti som bol z rozprávania Pavla Hudáka presvedčený, že toto je čosi výnimočné. Čítanie životopisov Anky Kolesárovej, oboznamovanie sa s detailmi ma v tom utvrdilo. A odkedy sme sa zapojili do mediálneho komunikovania tohto procesu, vytvoril som si k nej duchovný vzťah,“ prezradil Martin Kramara, ktorý má Annin obrázok dokonca aj na mobile.

Štadión plný svedectiev

Po samotnom obrade využili mnohí veriaci možnosť uctiť si relikvie Anny Kolesárovej. Pri tejto príležitosti dobrovoľníci rozdali 10 000 bielych ruží.

Slávnostné dopoludnie podčiarkol aj Koncert radosti, počas ktorého vystúpili speváčky Hanka Servická a Sima Martausová a režisér Peter Weinciller ponúkol po dvadsiatich rokoch obnovenú premiéru choreografie o Anke Slza radosti. Záver slávnosti patril korunke Božieho milosrdenstva.

Možno v tejto chvíli je načase upustiť od formálneho tónu a zhodnotiť, že slávnosť blahorečenia Anny Kolesárovej bola naozaj cirkevnou udalosťou roka u nás; ale najmä v nás – v srdciach tisícok ľudí, ktorí prišli stať sa živým svedectvom toho, že veria v silu Anninho odkazu a žijú či chcú žiť hodnoty, pre obranu ktorých ona bola ochotná umrieť.

Alebo skôr – narodiť sa pre nebo. Pre to nebo, z ktorého sa za nás určite prihovára.

Anketa: Prečo ste sa rozhodli prísť na blahorečenie? 

Pavol (74), Trnava:

Je to asi moja posledná možnosť niečo také zažiť. Som po ťažkých operáciách, popáleninách, ale nepovažujem svoju púť za obetu. Je úžasné, že na Slovensku máme ďalšiu blahoslavenú sestru. Neviem si predstaviť krajší vzor pre mladých.

Adriána (44), Michalovce:

Cítila som v srdci volanie, aby som sem prišla. Boli sme párkrát na Púti rodín s celou našou rodinkou a oslovilo nás to. Keď sme sa dozvedeli, že Anka bude blahorečená, bola som si istá, že pri tom chcem byť.

Daniel (15), Trnavá Hora:

Ešte som nebol na podobnom podujatí, tak som to chcel zažiť. Z našej dediny sme sem šli asi štyri hodiny na dvoch autách. Cestu zorganizoval pár farár pre nás mladých. O Anke som sa dozvedel od kamarátov, čo boli vo Vysokej.

Darina (56), Kežmarok:

Stihli sme autobus sem; verím, že vďaka Anne. Keď som čítala v novinách jej príbeh, veľmi ma dojal, tak som chcela prísť. Dúfam, že vďaka blahorečeniu ľudia viac budú veriť Bohu, Panne Márii a budú sa viac modliť.

František (65), Kamenná Poruba:

Chcel som zažiť túto udalosť, lebo Anna, ktorú môžeme oslavovať, pochádza z mojej župy. Žila v ťažkej dobe a musela spraviť ťažké rozhodnutie. Nemalo by sa zabúdať na to, čo sa stalo; a mali by sme sa modliť, aby sa to nezopakovalo.

Evka (20), Prešov: 

Som tu ako dobrovoľníčka. Už päť rokov chodím do Domčeka, a keďže to zmenilo veľa v mojom živote, cítila som, že sem musím prísť. Verím, že vďaka blahorečeniu si ľudia začnú viac uvedomovať hodnotu čistoty a to, že aj mladí ľudia môžu byť vzorom. 

brat Lukáš (39), Bratislava: 

Sme zo spoločenstva, ktoré tvorí asi 90 mladých plus my františkáni. Prišli sme sem všetci. Anka je sympatická svätica, ktorá prezentuje hodnoty, ktoré vyznávam aj ja. Zároveň je to blízko môjho domova, lebo som od Košíc.

Mária (78), Košice: 

Dlhé roky som sa súkromne modlila za Ankino blahorečenie. Aj v Kostole svätého Gorazda a spoločníkov na Terase sme sa na tento úmysel zvykli modliť. Všetko s Ankou sa kedysi začalo práve v našom kostole.