Komentár

Prechádzka po bratislavskom Starom Meste a dunajskom nábreží uplynulý víkend bola pohladením pre dušu. Toľko rodín s deťmi pokope sa dnes už nedá vidieť. Museli by sme cestovať veľmi, ale skutočne veľmi ďaleko.

Hlavné mesto Poľska Varšava bola miestom ústrednej spomienky vypuknutia druhej svetovej vojny. Do metropoly na Visle prišlo vyše 40 delegácií z celého sveta, no prítomnosť jednej bola neželaná a pozvanie ani nedostala.

Pred pár dňami na generálnej audiencii, keď pápež František mal príhovor, popred neho začalo behať a tlieskať 10-ročné dievča. Vyrušovalo. Pápež ju nechal tak.

Pri letnom cestovaní vlakom som sa neraz stretol so situáciou, ktorú azda pozná každý. „Dobrý deň, mám tu miestenku,“ povie nový cestujúci, a ten, ktorý sedí na rezervovanom sedadle, sa musí poobzerať po inom. Niektorí to berú „v pohode“, iní pofrflú a odídu, zažil som aj predstieranú hluchotu a ignorovanie žiadosti, to však naozaj len výnimočne.

V posledných rokoch sa s touto témou v médiách akoby roztrhlo vrece. Ide o ochranu životného prostredia.